Dobroslav Trnka: Zákon o pôvode majetku netreba upraviť, ale zrušiť

Od septembra budú musieť niektorí občania vysvetľovať pôvod svojho majetku. Dostali ste už nejaké podnety?
- Dostali. Prvým je rukou napísaný podnet istého občana, ktorý žiada o prešetrenie majetku ďalšieho občana, "lebo prestaval celý dom a odkiaľ zobral na to peniaze!" A toto nám sem začne chodiť vo veľkom. To je presne to, čo som hovoril: slovenský národ si splní svoju oznamovaciu povinnosť do bodky...!
Mnohí sa obávali, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku môže doslova spustiť udavačstvo medzi susedmi či príbuznými. Začína sa to potvrdzovať?
- Žiaľ, táto forma podnetov bude zrejme najobvyklejšia. Takéto nezmyselné oznámenia akurát administratívne zaťažia finančnú políciu, ktorá bude musieť vydávať rozhodnutia. Vychádzam aj z doterajších skúseností s trestnými oznámeniami, ktoré sú prevažne motivované závisťou, pomstychtivosťou, susedskou neznášanlivosťou.
Prečo sa stále nedokážete zmieriť so znením tohto zákona?
- Ten zákon je neaplikovateľný. V dnešnej podobe je to právny nezmysel. Tu sa ideme baviť o odnímaní majetku nad šesť a pol milióna korún, ktorého pôvod vlastník nedokáže vysvetliť. Ale ako policajt či prokurátor zistí jeho hodnotu? Na základe čoho ju vypočítajú?
Z informácií od bánk, resp. zo znaleckých posudkov...
- Ale veď práve toto nie je v zákone vôbec ošetrené! Alfa a omega celého procesu. Zákon neumožňuje policajtovi vstup do súkromných obydlí a pozemkov. A spoza plota sa predsa nedá urobiť znalecký posudok! Žiadny znalec sa nepodpíše pod posudok len na základe vonkajšej obhliadky domu.
Zákon predsa umožňuje finančnej polícii, aby žiadala od bánk informácie o klientoch, hoci ide o bankové tajomstvo.
- Na druhej strane však neukladá bankám taxatívne povinnosť sprístupniť účty. Takúto povinnosť majú iba v trestnoprávnom konaní, nie v konaní, kde o pôvode majetku má rozhodovať civilný súd. Minimálne mal byť teda novelizovaný aj zákon o bankách.
Znamená to, že zákon o pôvode majetku bude nutné skôr či neskôr upraviť?
- Ja nevidím východisko v novelizácii tohto zákona, ale v jeho zrušení. A ak sa má niečo prijať, tak nech je to normálne a seriózne.
Bude vôbec možné po septembri na základe tohto zákona niekomu dokázať, že majetok nadobudol nelegálne?
- Neverím tomu. Tá efektivita bude podľa všetkého nulová. Musíme si to však spolu s finančnou políciou na prvých piatich - desiatich prípadoch overiť, do akej miery sa to dá aplikovať. Nemôžem vylúčiť ani to, že tento zákon bude napadnutý aj na Ústavnom súde SR.
Bude to iniciovať Generálna prokuratúra SR?
- Je to možné. Sú tam totiž náznaky, že by mohol byť v rozpore s Ústavou SR.
Čo konkrétne?
- Dopredu sa vytvára fikcia, že ten, kto má preukazovať pôvod majetku, je nečestný a nadobudol ho nelegálne. V našom práve existuje prezumpcia neviny, preto by mala existovať aj prezumpcia čestnosti. Prezumpcia nečestnosti nemôže existovať v žiadnom právnom systéme. Napriek mnohým chybám zákona urobíme všetko, aby sme jeho literu naplnili. Hoci budeme dopredu vedieť, že robíme nezmyselnosti a že ten postup, ktorý realizujeme, môže byť aj na hranici zákonnosti. Nechcel by som sa dožiť toho, že nám niekto povie: vážení páni, vy ste sa dopustili asi trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa.
Je vôbec ošetrený mechanizmus, ako štát "zhabe" občanovi majetok, o ktorom civilný súd povie, že je nelegálny?
- Nie je tam ani to. Súd skonštatuje, že majetok je nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Ale čo ďalej? Ako ten majetok prepadne v prospech štátu? Súd nemá na základe akej normy vydať takýto konečný verdikt.
Podľa kritikov je na podozrivých zbohatlíkov krátky každý zákon. Majetky si už predsa mohli "upratať" a zlegalizovať...
- Skutočne existujú možnosti, ako takýto majetok ukryť. Môžeme mať pripravených fiktívnych desať - pätnásť zmeniek, môžeme mať pôžičky. Dokonca ani nemusíme vlastniť zmluvu o pôžičke. Dnes platí aj ústna forma dohody. Keď si od niekoho požičiam na "dobré slovo", akosi nemám možnosť to preukázať v písomnej forme. Je to vec neobvyklá, ale možná.
Autor zákona Robert Fico tvrdil, že zákon bude chytať predovšetkým "veľké ryby" z čias privatizácie, tunelovania, podvodov. Takéto kauzy mali aj trestnoprávny rozmer, no viaceré už prokuratúra stopla. Napriek tomu, nenarazili ste počas vyšetrovania na podozrivé majetky aktérov týchto káuz, ktorých pôvod by mali štátu vysvetliť?
- Je to zaujímavá myšlienka. Ja to však zoberiem z druhého konca. Po roku 1989 došlo u nás k mohutnej netransparentnej zmene vlastníckych a majetkových vzťahov. Boli to rôzne formy privatizácie, tunelovania, klientelizmu, korupcie. Je len veľmi malá pravdepodobnosť, že skupina tých, ktorí takto zbohatli, nemá svoje majetky už dávno právne ošetrené. Navyše, takmer všetky zmeny vlastníckych vzťahov sa diali na určitom zákonnom základe. Takýto legislatívny rámec nastavili vtedajší zákonodarcovia.
Prírastky na majetkoch majú odhaľovať aj majetkové priznania, ktoré musia predkladať verejní činitelia. Našli ste v priznaniach prokurátorov nejaké podozrivé fakty?
- Sú tam nejaké nezrovnalosti a ten problém sa aj rieši. Ide to cez disciplinárne konania. Ak sa dotyční prokurátori nedokážu obhájiť, budeme sa s nimi musieť rozlúčiť. Nebudem to však vyhlasovať do médií.
Koľko prokurátorov kvôli majetkom čelí disciplinárnemu konaniu?
- Je toho málo, minimum.
Už čoskoro by sa majetkové priznania prokurátorov mohli objaviť aj na internete. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic ich chce zrovnoprávniť so sudcami, ktorých priznania sa zverejňujú už druhý rok. Máte s tým problém?
- Nemám. Ak nám to zákon uloží, budeme to musieť rešpektovať. Ja takéto veci ale považujem za nezmyselné. Aký to má význam? Slúži to na to, aby sa škandalizovalo? Nepovažujem to za štandardné.