Ekonómovia: Ficovi sa sociálny štát nepodaril

Kabinet síce presadil viaceré nové štátne dávky, ale neponúkol riešenia, odkiaľ získať peniaze na rozsiahlejšiu sociálnu pomoc, povedali ČTK. Podľa riaditeľa tlačového odboru úradu vlády Braňa Ondruša je na zásadnejšie zmeny v oblasti príjmov štátu potrebné dlhšie obdobie.

Kozmetické zmeny
Vládna koalícia na čele so Smerom-SD, ktorý sa hlási k politickej ľavici, sa k budovaniu sociálneho štátu zaviazala v programovom vyhlásení. Na otázku, o aký typ hospodárenia by malo ísť, Ondruš neodpovedal. Kabinet však podľa neho nemal zámer zásadnejšie zmeniť daňový systém, pričom napríklad pre Švédsko, ktoré sa zvyčajne považuje za príklad sociálneho štátu, sú charakteristické vyššie dane z príjmu.

Práve pre chýbajúce zmeny v príjmovej oblasti verejných financií analytici spochybňovali, že vláda vytvárala sociálny štát. Spustiť vyplácanie takzvaných vianočných dôchodkov, zvýšiť príspevky pri narodení detí či nasmerovať viac peňazí do zdravotníctva mohla podľa nich vďaka ekonomickému rastu krajiny v predchádzajúcich rokoch. Prispeli k nemu aj reformy predchádzajúcej pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu, tvrdili ekonómovia.

"Všetky zmeny vládnych politík boli len kozmetické. Na súčasnom vývoji fiškálnej situácie sa teda odráža zotrvačnosť," uviedol o pôsobení terajšieho vládneho kabinetu Ján Marušinec z pravicovo orientovaného centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10. Vláda podľa neho presadila najmä zmeny, ktoré sa považujú za populárne.

Neúčelné dávky
Podobne sa vyjadrila aj analytička Poštovej banky Eva Sadovská. "Slovenská ekonomika v predchádzajúcich dvoch rokoch ťažila ešte z reforiem uskutočnených počas predchádzajúcej vlády," poznamenala. Počas pôsobenia Fica sa podľa nej rast životnej úrovne mierne spomalil.

Vládnej koalícii sa nepodarilo usporiť peniaze ani účelnejším využívaním verejných zdrojov, myslí si Peter Goliaš z mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "Dlhodobým problémom Slovenska je neefektívne míňanie," povedal.

Za neúčelné považujú analytici napríklad aj niektoré sociálne dávky. "Luxus poskytovania plošných dávok, ako sú napríklad prídavky na deti rodinám s miliónovými ročnými príjmami znamená, že vláde neostávajú prostriedky na potrebnejšie výdavky," uviedol Radovan Ďurana z bratislavského inštitútu INESS. Parlament vlani zvýšil príspevok o 3,3 eura (100 korún) na 21,25 eura (640 korún) mesačne. V budúcom roku vzrastie na 21,99 eura (662,5 Sk) a na túto dávku by malo smerovať z verejných zdrojov 332 miliónov eur (9,7 miliardy korún).

Znovu kríza
"Súčasťou úsilia o budovanie sociálneho štátu je aj zvyšovanie verejných výdavkov v sociálnej oblasti, na zdravotníctvo a školstvo," reagoval Ondruš na otázky o zámeroch vlády zlepšovať život chudobnejších. Pripustil, že rozsiahlejšiu štátnu podporu umožnil práve rast ekonomiky v minulosti.

Zároveň naznačil, že podstatnejšie zmeny na zvýšenie verejných zdrojov zatiaľ nebolo možné presadiť. "Nie je napríklad možné zo dňa na deň, ba ani z roka na rok, a tobôž nie v čase globálnej hospodárskej krízy, zásadne zmeniť štruktúru hospodárstva a jeho katastrofálnu otvorenosť," uviedol. Slovensko totiž podľa neho do veľkej miery závisí od exportu do zahraničia.