Povinnosť a právo

Keď sme vstupovali do únie, netušili sme, čo v praxi znamená porušenie pravidiel vnútorného trhu alebo zneužitie dominantného postavenia. Postupne sa však začali objavovať správy typu: Brusel prešetruje poskytnutie štátnej pomoci tomu a tomu, Brusel vyšetruje zneužitie dominantného postavenia, Brusel neschválil fúziu spoločností, Európska komisia urobila raziu v slovenskej firme... Najmä v poslednom prípade nasledovala zo Slovenska reakcia postihnutých subjektov úplne neadekvátna vážnosti problematiky. Porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je totiž v únii najväčším hriechom.
Ak to veľmi zovšeobecním, objavili sa dva typy ohlasov na prešetrovanie zo strany Bruselu. Jednak alibizmus a zľahčovanie problematiky, ale aj druhý extrém – vyplašenie a chaos. Ani jeden z nich nie je správny. Hoci presný návod neexistuje, existuje rada, čo nerobiť, aby si firmy ešte viac nepohoršili. Každý prípad je individuálny a nech vám ktokoľvek povie, že daný prípad v Bruseli za krátky čas vyriešia, silne zavádza. Slovensko je v EÚ len krátko a aj najlepší odborníci v danej problematike majú krátku aplikačnú prax. Pravda je aj to, že ak sa podnikateľskému subjektu či vláde vyskytne nejaký veľký prípad, nie je šanca efektívne ho riešiť internými zdrojmi. V takýchto situáciách je bežné, že vlády zastupujú externé subjekty.
V poslednom čase sme na Slovensku zažili razií a prešetrovaní už niekoľko, no stále mám pocit, že ich nevnímame správne. Netreba sa napríklad domnievať, že by sa Brusel za ne na nás hneval. On len využíva svoju najsilnejšiu kompetenciu – dohľad na správne fungovanie spoločného trhu. Pre nás z toho vyplýva, že ako členská krajina máme nielen povinnosti, ale aj práva. Medzi ne patrí aj právo brániť sa voči komisii, ak sme presvedčení o svojej pravde.