Figeľove podniky ohrozujú náš rozpočet

Tieto inštitúcie zvýšili vlani deficit verejných financií o 700 miliónov eur alebo 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), dva roky predtým to bolo 0,7 % a 0,6 % HDP. Vyplýva to z analýzy hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorú zostavil inštitút INEKO v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom.     

"Najväčšiu záťaž pre štát predstavujú tri železničné spoločnosti, ktoré v roku 2009 dostali 400 miliónov eur dotácií na činnosť a aj napriek tomu skončili v strate ďalších 200 miliónov eur," informuje riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Nemocnice podľa odhadu inštitútu vyrobili spolu stratu najmenej 50 miliónov eur a štátne zdravotné poisťovne ďalších 28 miliónov eur.

Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas dostali popri koncesionárskych poplatkoch osobitné dotácie spolu za vyše 15 miliónov eur a STV aj napriek tomu skončila v strate takmer 6 miliónov eur, pripomína Goliaš.

Veľkým prínosom pre štát pritom podľa INEKO nie sú ani mnohé ziskové podniky. Výnosnosť vlastného imania, teda pomer zisku k vlastnému imaniu, sa u mnohých pohybuje pod úrovňou 1 %. V minulom roku to bola napríklad Slovenská pošta, Lesy SR, Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) či Eximbanka, v rokoch 2007 a 2008 aj bratislavské letisko.

"Znamená to, že čisto z finančného hľadiska by pre štát bolo výnosnejšie, ak by tento majetok predal a získané peniaze uložil na termínovanom vklade," vysvetľuje Goliaš. Ešte výhodnejšie by bolo takýmto spôsobom splatiť štátny dlh, kde štát v súčasnosti platí v priemere asi 4-% úrok.

Finančnú záťaž štátu by podľa INEKO zlepšila čiastočná alebo úplná privatizácia štátnych podnikov. Štát by potom namiesto ich dotácie radšej vo verejnej súťaži nakupoval konkrétne služby, ktoré požaduje. "V prípadoch, kde je to z rôznych dôvodov, politických či iných, nerealizovateľné, odporúčame vo verejných súťažiach aspoň odpredaj majetku, ktorý štátne podniky nepotrebujú a nie je pre ne finančne produktívny. Tieto prostriedky by sa následne mohli použiť na zníženie štátneho dlhu," približuje Goliaš.

Inštitút ďalej odporúča dohliadnuť na pravidelné a prehľadné zverejňovanie informácií o hospodárení spoločností s majetkovou účasťou štátu. Vláda by podľa Goliaša mohla napríklad zvážiť vytvorenie spoločného miesta na internete, kde by boli výročné správy a ďalšie dôležité informácie o štátnych podnikoch prístupné na jednom mieste. Hospodáreniu nemocníc by zase mohla pomôcť ich transformácia na akciové spoločnosti.

Cieľom aktuálnej analýzy INEKO bolo zistiť, nakoľko sú spoločnosti s majetkovou účasťou štátu finančným prínosom či záťažou a aké je riziko, že v budúcnosti budú zvyšovať štátny dlh. Hlavné kritériá posudzovania boli hospodársky výsledok pri zohľadnení dotácií a výnosnosť vlastného imania. Inštitút na základe dostupných údajov analyzoval spolu 33 spoločností s majetkovou účasťou štátu, ako aj súhrnné údaje o hospodárení zdravotníckych zariadení.