Súd v Štrasburgu priznal na konci marca rekordné odškodné. Štyri desiatky poškodených bangladéšskych migrantov dostanú od Grécka za nútenú prácu takmer 600-tisíc eur.
Na Európsky súd pre ľudské práva sa obrátilo 42 občanov Bangladéša, ktorí v minulosti emigrovali do Grécka. Od októbra 2012 do februára 2013 zberali jahody na farme na západnom pobreží Grécka pri Jónskom mori.
Ani jeden z Juhoázijčanov nemal pracovné povolenie. Napriek tomu im zamestnávateľ sľúbil, že na farme budú pracovať sedem hodín denne za mzdu 22 eur. Za každú hodinu nadčasu mali migranti navyše dostávať tri eurá.
Ozbrojený útok
Skutočnosť však bola diametrálne odlišná. Pracovníci boli nútení pracovať minimálne 12 hodín denne, a to pod neustálym dohľadom ozbrojených stráží. Zamestnávateľ ich navyše po celý čas vydieral tým, že odmenu za vykonanú prácu dostanú až na konci turnusu. Na jahodovej farme, v ktorej pracovníci žili, neboli toalety ani tečúca voda. Vo februári 2013 sa pokúsili zberači po prvýkrát štrajkovať. Dovtedy im nebola vyplatená ani len časť prisľúbenej odmeny. Pokusy o štrajk pokračovali následne ešte polovici marca 2013 a naposledy v apríli toho istého roka. Určitý počet migrantov pracujúcich na farme sa neustále menil – niektorí v dôsledku nevyplatených odmien odišli, iní namiesto nich prichádzali. Celá situácia sa vyhrotila práve v apríli pred štyrmi rokmi. Skupina bangladéšskych migrantov, ktorá farmou prechádzala, bola napadnutá jedným z ozbrojených strážcov, ktorí neustále na pracujúcich dohliadali. Strážca týmto útokom zranil 30 ľudí.
Súdy udelili len pokutu
Túto situáciu riešili aj grécke súdy, na ktoré sa obrátila aj časť migrantov pracujúcich na farme. Súdy najskôr klasifikovali správanie ozbrojeného strážcu ako pokus o vraždu, no neskôr ho preklasifikovali na ťažké ublíženie na zdraví. „Napriek takémuto závažnému konaniu grécke súdy za tento trest neuložili strážcovi trest odňatia slobody, ale len peňažnú pokutu vo výške 1 500 eur, teda za jednu obeť bola uložená peňažná pokuta len 43 eur,“ vysvetľuje advokátka Barbora Ficeková. Grécki sudcovia taktiež nepovažovali konanie zamestnávateľov za obchodovanie s ľuďmi. Podľa nich sa tak nedialo, keďže pracujúci neboli obmedzení v slobode pohybu – mohli kedykoľvek odísť.
Obrovské odškodné
Bangladéšski migranti sa preto obrátili so svojou sťažnosťou do Štrasburgu. Namietali porušenie zákazu nútených prác. Sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva im napokon dali za pravdu. Vo veci Chowdury a ostatní proti Grécku priznal súd 42 poškodeným spolu 588 000 eur.
Grécko podľa sudcov porušilo Európsky dohovor o ľudských právach v procesnoprávnej časti. „Znamená to, že i keď grécky právny poriadok podobne ako ten náš ustanovuje zákaz výkonu nútených prác, samo osebe to nestačí,“ hovorí advokátka. Na to, aby boli základné ľudské práva skutočne aj dodržiavané, nemôže štát len z formálnej stránky zaviesť do svojho právneho poriadku úpravu zákazu porušovania ľudského práva. Krajiny musia taktiež vytvoriť procesnoprávne záruky, že sa určité ľudské právo bude aj fakticky svojím konaním chrániť. Štátne orgány sú preto podľa štrasburského sudu povinné v každom jednom prípade nútených prác viesť efektívne vyšetrovania, chrániť všetky obete obchodovania s ľuďmi a primerane trestať páchateľov.
Grécke orgány zlyhali
Grécky štát v danom prípade však nekonal dostatočne. „Svedčí o tom aj fakt, že v konaní bolo preukázané, že o neľudských podmienkach pracujúcich na danej jahodovej farme boli dostatočne informované aj grécke orgány – ombudsman, polícia, prokuratúra, rovnako aj súdy. Táto téma bola okrem iného aj témou diskusie v gréckom parlamente,“ objasňuje Ficeková. V prípade zavážilo aj rozhodnutie gréckeho súdu, ktorý útočiacemu strážcovi farmy udelil len peňažný trest. To sudcovia nepovažovali za primerané. „V tomto smere bol postup gréckych orgánov skutočne nepochopiteľný a toto predstavuje v danej veci jedno z najzávažnejších porušení procesnoprávnych záruk na dodržiavanie zákazu výkonu nútených prác,“ tvrdí advokátka. Podľa nej je dôležité, aby sa aj slovenské orgány v prípade vzniku akýchkoľvek podozrení o tom, že sa niekde vyskytuje výkon nútených prác alebo že niektorí ľudia môžu byť obeťami obchodovania s ľuďmi, každým prípadom náležite zaoberali – vyšetrovali ho. Len tak budú dodržiavať formálnu aj procesnú stránku ochrany ľudských práv.
Čo je nútená práca
Najdôležitejším znakom nútenej práce ako trestného činu obchodovania s ľuďmi je donútenie. O donútenie ide v tých situáciách, keď daná osoba nemá žiadnu reálnu či prijateľnú alternatívu, než sa podrobiť zneužívaniu. Týmto princípom sa riadia aj súdy v krajinách Európskej únie v prípadoch právoplatných rozsudkov za trestný čin obchodovania s ľuďmi. Nás trestný zákon sankcionuje páchateľa za obchodovanie s ľuďmi najmenej štyrmi rokmi väzenia. Za určitých okolností však obvinenému hrozí až doživotný trest.