"Otázka je zatiaľ otvorená. No vieme už, že vzhľadom na vysoký podiel HDP na obyvateľa sa prípadný úspech rozhodne nebude týkať Bratislavského samosprávneho kraja," tvrdí minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovsky.
Koordinátorka pre prípravu Národného strategického rámca Ľubica Sabadošová pripomína, že príspevok možno žiadať iba v lokalitách, kde je podiel HDP na obyvateľa nižší ako 75 percent priemeru európskej dvadsaťpäťky. "O konkrétnych sumách sa hovoriť nedá. Ani o tom, kto by o finančný príspevok žiadal. Stále však dúfame, že minimálny príspevok na obnovu dostaneme," uvádza Sabadošová.
Podľa Gyurovszkého i českého ministra pre miestny rozvoj Radka Martínka by sa zdroje mohli získať prostredníctvom projektov, ktoré sú zamerané na znižovanie energetickej náročnosti či ochranu životného prostredia. Do programu by sa tak dostala revitalizácia a humanizácia sídlisk. Šlo by najmä o zatepľovanie a obnovu spoločných priestorov bytových domov.
Stanovisko sociálnych partnerov
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Slovenský zväz bytových družstiev a Združenie spoločenstiev vlastníkov hovoria o konkrétnych číslach. Na obnovu panelových domov požadujú podiel 20 percent z fondov únie. Z toho šesť percent získajú obce a mestá, ktoré za ne pripravia projektovú dokumentáciu.
Podľa sociálnych partnerov si totiž revitalizáciu sídlisk nemôžu pripravovať jednotlivé domy samostatne. Ďalších 14 percent z celkových nákladov na obnovu panelových domov má plynúť na zníženie energetickej náročnosti, čiže na zatepľovanie. Okrem príspevku z eurofondov žiadajú sociálni partneri aj nepriamu pomoc štátu. Chcú odpustenie dani z príjmu a vrátenie DPH do fondu opráv.
Vo vyspelých európskych štátoch považujú panelový dom za sociálne bývanie. To je hlavný dôvod, prečo eurofondy v terajšom programovacom období, ktoré sa končí v roku 2006, nerátajú s príspevkami na ich obnovu. Staré členské štáty totiž tvrdia, že dotácie z verejných zdrojov do bývania môžu plynúť jedine v prípade živelných pohrôm, závažných porúch na trhu alebo v rámci sociálnych programov.
Podporu skúma komisia
Komisárka Európskej komisie pre regionálnu politiku Danuta Hübnerová zriadila na otázku financovania obnovy bytových domov pracovnú skupinu a odporučila ju preskúmať. Najviac naklonení k iniciatíve nových členských štátov sú Francúzi, no tiež len v rámci sociálnej oblasti. Budovali urýchlene sídliská po skončení vojny v Alžírsku, aby zabezpečili bývanie pre veľký počet imigrantov. V roku 1973 však túto výstavbu zastavili a paneláky označili ako sociálne bývanie.
Paneláky sú po celej Európe a ich rekonštrukcia by si vyžiadala okolo 350 miliárd eur. Odborníci z EÚ tvrdia, že vznikali v porovnateľnom čase a vykazujú rovnaké znaky. Odhliadnuc od technických problémov sú neútulné, majú slabú infraštruktúru a humanizácia by im pomohla.
Komplexnú obnovu po viac ako 30-ročnom užívaní si na Slovensku vyžaduje zhruba 166-tisíc panelových bytov. Ďalších 172-tisíc panelových bytov, ktoré postavili po roku 1983, vykazuje systémové poruchy. Na ich obnovu treba 400 miliárd korún a bude trvať približne 36 rokov.
| Kto prispeje na obnovu bytových domov ? | ||||
| Zdroj | Podiel ( v %) | Druh prác | Priemerný náklad na byt náklad na byt ( v tis.Sk) | Ročná potreba ( v mil. Sk) |
| Obec | 6 | Projektová príprava | 30,5 | 989 |
| Občan, bytové družstvo, spoluvlastníci | 60 | Obnova | 305,3 | 9 901 |
| Štátny príspevok | 20 | Obnova | 101,8 | 3 301 |
| Štrukturálne fondy EÚ | 14 | Obnova | 71,2 | 2 309 |
| Spolu: | 100 | 508,8 | 16 500 | |
| Zdroj: Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Slovenský zväz bytových družstiev a Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov | ||||