Poisťovne pred vstupom do hôr

Zachraňovať zadarmo sa v horách čoskoro prestane a pobyt v horskom prostredí zdražie. Ak parlament schváli novelu zákona o Horskej záchrannej službe, ktorú pripravuje vláda, za každý zásah horských záchranárov sa bude platiť. Náklady na záchranu však nepôjdu nevyhnutne z vrecka postihnutého. Ak bude poistený, uhradí ich poisťovňa. Ak nie, v plnej miere ich zaplatí sám.
To je pointa navrhovanej právnej úpravy, ktorá by mala výkon slovenskej horskej záchrany priblížiť podmienkam bežným v EÚ. Horská služba si od nej zároveň sľubuje, že priame náklady na záchranné akcie, odhadované ročne na deväť až jedenásť miliónov korún, získa späť do rozpočtu. Koľko sa bude za poistenie platiť, závisí od poisťovní a od toho, aké balíky produktov pripravia. Zatiaľ situáciu len mapujú.
Podľa skúseností zo zahraničia sa poistné môže pohybovať v rozmedzí od niekoľkých desiatok, stoviek až tisícok korún ročne, v závislosti od poistného plnenia a rozsahu služieb. Pokiaľ bude zákon vyžadovať len povinné poistenie za záchranársky zásah -- ako si to predstavuje horská služba -- možno očakávať minimálne sadzby. Ak v ňom bude i jednoduchšie použitie leteckej záchrany (teraz to musí odsúhlasiť zdravotná poisťovňa) alebo náhrada škody či právna ochrana, poistné bude nepomerne vyššie. Je pravdepodobné, že takéto rozšírené poistné už bude dobrovoľné, rovnako i to, že sa doň zapoja aj zdravotné poisťovne, ktoré si vypýtajú od návštevníkov hôr za nadštandardné služby finančnú spoluúčasť.
Podľa praxe z alpských krajín, kde široko štruktúrované poistenie záchrany v horách funguje už desiatky rokov, je najbežnejšie kombinované poistenie. Okrem profesionálneho zásahu horských i zdravotníckych záchranárov, vrátane leteckého transportu, garantuje i doplnkové služby. Ako to dopadne na Slovensku, zatiaľ nie je známe. Platenie za záchranu by však malo byť -- bez ohľadu na výšku finančnej zainteresovanosti -- krokom vpred a prínosom pre všetkých. Vstup poistného trhu do slovenských hôr zvýši prevenciu pred úrazmi a osobnú zodpovednosť návštevníkov za vlastné zdravie. Odbremení daňovníkov od prispievania na horskú záchranu a donúti prevádzkovateľov služieb viac sa starať o bezpečnosť klientov. No a v neposlednom rade vyvinie tlak na všetky záchranárske zložky, aby pracovali čo najlepšie. Samotnú horskú záchrannú službu nevynímajúc.