Japonské akcie sľubné, ale aj rizikové

Posledných desať rokov japonský kapitálový trh nečičíkal investorov stabilitou. V minulom a predminulom roku im prejavil náklonnosť a bol štedrý pri vytváraní priaznivých podmienok na vloženie prostriedkov a inkasovanie zisku. Prvý raz od roku 1995 vedúci index japonského kapitálového trhu Nikkei 225 dva za sebou idúce roky stúpal. V roku 2003 jeho hodnota vzrástla o úctyhodných 24,5 percenta a v roku 2004 stúpol o 7,6 percenta. Mimochodom, ani tento rast nestačil na to, aby kompenzoval straty z minulých rokov. V rokoch 2001 -- 2002 index celkovo klesol o 38 percent.
Ekonomická situácia sa v Japonsku v posledných rokoch vyvíja podľa dobrého scenára. Deflačné procesy sa oslabujú a uvoľňujú miesto pre pozitívny ekonomický vývoj. Deflácia znamená zmenšovanie peňažnej zásoby v ekonomike, pokles cien a aktív. Táto tendencia sa však nejaví ako stabilná a prevládajúca. Po mnohých rokoch sa dá v Tokiu pozorovať rast cien nehnuteľností, ale nie je to tak vo všetkých kútoch krajiny.
Optimizmus spotrebiteľov a podnikateľov, ktorý mali vo vzťahu k ekonomickým perspektívam, sa ku koncu minulého roku znížil. To sa vyjadrilo najprv v raste a potom v miernom znížení príslušných konjunkturálnych indexov.
Podľa januárovej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bude japonská ekonomika do konca roku 2006 rásť umierneným tempom. Malo by to byť asi 2,25 percenta ročne. Ekonomický rast budú sprevádzať deflačné riziká.
Podľa OECD si mimoriadnu pozornosť zaslúži znižovanie objemov bankových úverov a pád cien pozemkov. Prvoradú pozornosť musí vláda venovať sprísneniu rozpočtovej disciplíny a aktivizácii opatrení na liberalizáciu finančného systému a trhu práce. Chronický rozpočtový deficit, ktorý viedol k zvýšeniu zadlženosti štátu na 160 percent HDP, je podstatným prvkom nestability ekonomiky. Reálne riešenie je v nedohľadne. Preto by mala vláda prudko znížiť výdavky a zvýšiť dane.
Sprísnenie rozpočtovej politiky v čase deflačných rizík je však nebezpečnou hrou s ohňom. Konjunktúra v praxi viedla k niektorým pozitívnym zmenám. Deficit v roku 2003, keď predstavoval 6,25 percenta, v minulom roku klesol na päť percent.
Medzi odporúčaniami ekonómov má principiálny význam privatizácia japonskej pošty -- jednej z najväčších finančných inštitúcií sveta. Okrem toho by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a vytvorenie podmienok na získanie priamych zahraničných investícií. Japonský trh práce by mal byť pružnejší. Je to podmienené najmä tým, že produktivita práce v Japonsku zaostáva za USA o 35 percent.
Nie nepodstatnou okolnosťou, ktorá môže negatívne ovplyvniť ekonomickú konjunktúru v Japonsku, je očakávaný pokles spotrebiteľského dopytu v USA. Slabý dolár a rastúce úrokové miery prinútia Američanov viac sporiť, budú menej utrácať, teda aj za japonské tovary. Znepokojenie Japoncov vyvolávajú aj vysoké ceny energetických surovín, hoci tento faktor nemusí mať rozhodujúci vplyv na ekonomiku krajiny. V každom prípade Japonci posledné tri desaťročia, ktoré uplynuli od poslednej ropnej krízy, oveľa intenzívnejšie pracovali na zdokonalení technológií prispievajúcich k energetickým úsporám. Úsilie im môže priniesť plody.
V posledných rokoch badať pozitívne zmeny v obchodných vzťahoch medzi Japonskom a Čínou. Japonské podniky, ktoré svojho suseda najprv ignorovali, potom sa ho obávali a neskôr s ním začali aktívne spolupracovať, začali do Číny premiestňovať výrobu tovarov. Využívanie lacnej pracovnej sily umožňuje japonským podnikom zvyšovať konkurencieschopnosť a ziskovosť. Musia však prekonávať bariéry vstupu na čínsky trh.
Vysoký stupeň rozvoja japonskej ekonomiky zabezpečuje výber z veľkého množstva spoločností, ktoré sú potenciálnymi objektmi investovania. Ceny mnohých z nich sú podhodnotené, ale zatiaľ sa to nijako neprejavuje.
Celkovo je na verejnom akciovom trhu registrovaných 3 500 firiem. Spomedzi nich 250 -- 300 možno považovať za veľké firmy. Zvyšok patrí medzi malé a stredné, ktoré sa nedostávajú do pozornosti analytikov. To značne komplikuje investovanie, ale pri rozumnom prístupe môže znamenať mimoriadny zisk.
Pozitívne, hoci pomalé, zmeny v systéme corporate governance umožňujú dúfať v zvýšenie ziskovosti japonských firiem. Avšak nie až také vzdialené perspektívy kapitálového trhu Japonska zostávajú zatiaľ neurčité. Hoci experti hovoria o skrytom potenciáli tohto trhu, nevylučujú možnosť, že po dvojročnom raste nebude mať dosť zápalu na to, aby sa v ňom pokračovalo.