Veterná smršť, ktorá sa prehnala Slovenskom 19. 11. 2004, spôsobila najväčšie škody v lesoch Vysokých Tatier -- poškodila vyše 12-tisíc hektárov lesa. Jedným z projektov na záchranu a obnovu zničených Vysokých Tatier určených pracovnou komisiou na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky, zriadenej z odborníkov patričných organizácií, je projekt revitalizácie lesných ekosystémov, ktorého spracovanie gestoruje Národné lesnícke centrum -- Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene. Bezprostredne po kalamite sformulovali odborníci cieľ revitalizácie a základné princípy na jeho dosiahnutie, podľa ktorých sa zalesňovalo v rokoch 2005 a 2006.
Pôvodná predstava, že základný projekt bude ukončený v roku 2005, bola neskôr upravená z viacerých dôvodov. Hlavným je obnova lesných hospodárskych plánov (LHP) v postihnutom území v roku 2006. Po komplexnej previerke stavu lesa vrátane revízie typologických máp vznikli nové modely hospodárenia a nová kategorizácia lesov v zmysle nového zákona o lesoch. Súčasne sa v 21 katastrálnych územiach okresov Poprad a Kežmarok spracúvajú projekty pozemkových úprav a v štádiu pripomienkovania je návrh "Program starostlivosti o TANAP" spracovaný Štátnou ochranou prírody SR.
Navyše rok po kalamite bola verejnosti predložená víťazná štúdia Trvalo udržateľný rozvoj Vysokých Tatier 2005 a Návrh územného plánu mesta Vysoké Tatry. So zreteľom na výsledky týchto prác a ich zapracovanie do projektu revitalizácie sa termín ukončenia základného revitalizačného projektu posunul do konca roku 2006. Výmera sústredenej kalamity bola určená z leteckých snímok na 8 753 hektárov.
Základy revitalizácie
Hlavným cieľom je vybudovanie ekologicky stabilných lesných ekosystémov. Pritom revitalizáciou lesných porastov sa rozumie obnova prírode blízkej štruktúry, väzieb a procesov v lesnej krajine. Základným zásadám napríklad patria: Dlhodobosť obnovy poškodených porastov, racionálne využívanie prírodných procesov (prirodzená obnova, sukcesívny vývoj), využívanie pôvodných drevín s odpovedajúcim genofondom pre súčasné podmienky a očakávané klimatické zmeny, stanovištná vhodnosť drevín a ich spoločenstiev a i.). Pre diferenciáciu revitalizačných postupov sú dôležité kritériá, ku ktorým napríklad patria: Prírodoochranné hodnoty v zmysle právnych noriem, plnenie požadovaných funkcií lesných ekosystémov v krajine, časový faktor, stanovištné podmienky a i.
Čo s kalamitnými lesmi?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku odborníci využili poznatky získané pri analýze doterajšieho vývoja lesov na postihnutom území. Už v roku 1959 sa konštatoval veľký rozsah zalesňovacích prác zapríčinený nesprávnym hospodárením v minulosti, po ktorom zostali veľké plochy po holoruboch, veterných kalamitách, spáleniskách a plochách zničených pastvou dobytka. Preto lesy Vysokých Tatier potrebovali špeciálny Lesný hospodársky plán. Odborníci ho začali presadzovať v roku 1966.
Zo záverov analýzy doterajšieho vývoja lesov v postihnutej oblasti vyplýva:
-- Poškodené lesné porasty boli väčšinou umelo založené, či už po predchádzajúcom odlesnení alebo po kalamitách a boli dlhodobo ovplyvňované a manažované človekom.
-- Analýza historických záznamov o veľkých kalamitách v Tatrách ukázala, že špecifická forma miestneho ničivého vetra -- "tatranská bóra"-- sa tu vyskytuje síce nepravidelne, ale pomerne často a všetko naznačuje, že ide o prírodnú zákonitosť, pričom v súvislosti s aktuálnou klimatickou zmenou viaceré klimatické scenáre poukazujú na to, že frekvencia jej výskytu by sa mohla v ďalšom období zvýšiť.
Z uvedeného je zrejmé, že podobným kalamitám sa nedokážeme ubrániť ani v budúcnosti, ale všetky doterajšie poznatky potvrdzujú, že ich následkom možno do určitej miery predchádzať alebo ich tlmiť vhodnými opatreniami, pri ktorých sa budú racionálne využívať prírodné procesy. Projekt spracovania kalamity z novembra 2004 je splnený na vyše 90 percent.
Nová koncepcia
Námestník riaditeľa z Lesníckeho výskumného ústavu -- Národné lesnícke centrum vo Zvolene -- Ing. Jaroslav Jankovič, CSc. zdôrazňuje: "Základnou pestovateľskou koncepciou hospodárenia v lesoch 5. a 6. vegetačného lesného stupňa TANAP-u je vytvorenie a udržiavanie tzv. mozaikových porastov. Táto koncepcia bola vytvorená so zreteľom na požadovanú funkčnosť a stabilitu lesných porastov v podmienkach trvalého rizika výskytu tatranskej bóry. Zakladá sa na poznaní dynamiky a textúry prírodného lesa miernej zóny (zmiešaný listnato-ihličnatý les), v ktorom prevláda v štádiu optima výrazná maloplošná drevinová textúra."
V takýchto prírodných podmienkach vzniká po veľkoplošnom rozpade prípravný les tvorený pionierskymi drevinami (breza, osika, vŕba, rakyta, jarabina vtáčia), ktoré sú spontánne a pomerne rýchlo nahradzované klimaxovými drevinami (smrekovec, borovica a i.) príslušného stanovišťa. Klimaxový les má vysoký stupeň ekologickej stability, ktorú determinuje maloplošná textúra vývojových štádií uvedeného typu lesa.
Ak smrek v prírodnom lese prevládne, hrozí lesu veľkoplošný rozpad. Možno tomu zabrániť pestrosťou drevín, rôznovekosťou a malými plôškami mozaikových porastov. V takom lese je aj v prípade veterných kalamít menší rozsah škôd a les sa po kalamite ľahšie obnovuje (vyšší výskyt prirodzenej obnovy). Mozaikový les má maloplošnú homogenitu a prevláda v ňom aj veková diferenciácia drevín. Najdôležitejšou zásadou pri vytváraní mozaikového lesa je neceloplošná obnova v prvom desaťročí. Predpokladom vzniku mozaikových porastov je v prvej fáze dlhodobá obnova základných drevín trvajúca minimálne 20 rokov.
V projektoch ochrany lesov proti drevokaznému hmyzu a požiarom sa pokračuje. Treba ešte realizovať zonáciu a územný plán. Revitalizáciou lesov sa umožní v Tatrách aj ich turistické a športové poslanie.
Ladislav Finta, bývalý pracovník Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen