Už je to tu. Dnes o 20.00 sa dozvieme výsledok zasadnutia FED-u, na ktoré finančný svet aj ekonómovia upierali zraky už niekoľko mesiacov. Situácia vôbec nie je jasná. V rámci prieskumov medzi analytikmi prevažujú očakávania mierneho zvýšenia sadzieb, avšak derivátoví obchodníci aktuálne hodnotia túto pravdepodobnosť na menej ako 30 percent. V každom prípade by mala byť podstatná časť trhu prekvapená, čo značí potenciál výraznejších kurzových výkyvov po oznámení rozhodnutia Federálneho výboru pre voľný trh (FOMC). Výrok o sadzbách však nebude jediným dôležitým výstupom zasadnutia FOMC. Nové projekcie očakávaného vývoja úrokových sadzieb a americkej ekonomiky, a tiež následné komentáre predsedníčky Yellenovej môžu tiež výraznejšie ovplyvniť sentiment na trhu.
Uvedená rozpoltenosť trhu nie je prekvapivá, ak sa bližšie pozrieme na karty, s ktorými teraz musí hrať FED. Z komentárov členov FOMC (kľúčový rozhodovací orgán menovej politiky FED) sa zdá, že FED pri určovaní menovej politiky sleduje tri kľúčové premenné: vývoj na trhu práce, mieru inflácie a situáciu na finančnom trhu (resp. širšie externé prostredie). Na prvom grafe vidíme, že vývoj na trhu práce hovorí jednoznačne v prospech možnosti sprísnenia doteraz extrémne uvoľnenej menovej politiky. Priemerná mesačná tvorba pracovných miest v USA od začiatku roku 2014 dosahuje 240 tisíc a miera nezamestnanosti 5,1% je už pod viacerými odhadmi plnej zamestnanosti v USA.
Vývoj hlavných indikátorov trhu práce USA
Druhý graf dokumentuje, že inflačný vývoj vysiela z pohľadu menovej politiky presne opačné signály. Celková aj jadrová inflácia v USA zatiaľ nevykazujú známky avizovaného odrazu k cieľovaným 2%, čo hovorí v prospech zachovania nulovej referenčnej úrokovej sadzby. Komplikácia je v tom, že menová politika by sa mala pozerať (najmä) dopredu a zároveň sa jej zmeny prejavia s istým časovým oneskorením. To znamená, že dnešné zmeny menovej politiky by mali odrážať ekonomickú realitu o dva až štyri štvrťroky.
Táto komplikácia získava na váhe, ak zoberieme do úvahy faktory vedúce k aktuálne veľmi nízkej miere inflácie v USA. V polovici roka 2014 začalo na finančnom trhu razantné posilňovanie USD sprevádzané pádom cien ropy, čo korešponduje so začiatkom aktuálnej vlny dezinflácie v USA. Oproti rovnakému obdobiu pred rokom je dnes cena ropy WTI nižšia o 53% a USD je voči košu mien silnejší v priemere o 14%. Ak by aj ceny ropy a USD ostali blízko súčasných „dezinflačných“ úrovní, bázický efekt na spotrebiteľské ceny bude postupne doznievať, čo by v prostredí pokračujúceho zlepšovania trhu práce malo stačiť k návratu inflácie k cieľu 2%.
Vývoj cien ropy a kurzu USD na finančnom trhu
Aké však budú ceny aktív na finančnom trhu o pol roka, o rok? A aký bude ich dopad na infláciu? Že by to FED dokázal presne odhadnúť a následne optimálne načasovať rast sadzieb, je naivná predstava. Politické rozhodnutia štátov OPEC, alebo ďalší vývoj udalostí v Číne, môžu podstatne zmeniť ďalšie smerovanie ceny ropy aj dolára. V hre je množstvo ďalších exogénnych činiteľov, pričom viaceré s veľkou pravdepodobnosťou dnes ešte nepoznáme.
V takejto konštelácii sa zdá, že trh práce v porovnaní s infláciou a trhovou volatilitou lepšie vypovedá o aktuálnej kondícii americkej ekonomiky. Preto by sme členom FOMC našepkali začať s postupným uťahovaním menovej politiky už dnes, aby sa v budúcnosti znížilo riziko nutnosti šokovej terapie. Zároveň by mohlo ísť o pozitívny psychologický signál začiatku konca krízového režimu menovej politiky v USA. Ale nezabúdajme, že v posledných rokoch v FOMC tvrdili muziku skôr tzv. „holubice“, t. j. prívrženci uvoľnenej menovej politiky.