Jednou z najdiskutovanejších postáv modernej ekonómie je určite John M. Keynes. Nie, nebojte sa, nebudem opäť rozoberať jeho myšlienky, ktoré sú pre jeden tábor posvätné a pre druhý kacírske. Nedávno som narazil na zaujímavý článok o tomto anglickom gentlemanovi, ktorý sa týkal jeho tradingu.
To, že bol úspešným portfólio manažérom, sa o ňom vie. 25 rokov totiž riadil aktíva školy Kings College v Cambridge. Za túto dobu sa my podarilo prekonať výkonnosť britského akciového indexu až počas 19-tich rokov. Takýto outperformance je naozaj pozoruhodný.
V práci „Keynes The Stock Market Investor“ ekonómovia Chambers, Dimson a Foo ukazujú, že kým v 20-tych rokoch minulého storočia nemal príliš veľké úspechy s princípom top-down, teda analýzou makroprostredia a následne s výberom vhodných titulov, po výmene stratégie za botom-up, teda za stockpicking, dokázal výrazne prekonávať hlavné benchmarky. Od roku 1930 až po rok 1946 zlyhal pri prekonávaní britského indexu len dva krát.
Jeho výkonnosť na akciovom trhu ale nebola tým, čo ma zaujalo. Z článku „The returns to currency speculation: Evidence from Keynes the trader“ od autorov Chambersa a Accominottiho som sa dozvedel, že Keynes bol aj aktívnym obchodníkom s menami, teda s trhom, ktorý dnes nazývame forex.
„Od roku 1919, kedy bol v Londýne vytvorený trh s forwardami na meny, mohli investori po prvý krát obchodovať meny spôsobom, akým sa obchodujú teraz. Ekonomická situácia v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia bola výrazne iná než tá, akú poznáme v ére po období Bretton Woodu. ...medzivojnové roky boli poznačené výraznou makroekonomickou volatilitou, čím poskytli výzvu pre plávajúce výmenné kurzy (1920-1927), zlatý štandard (1928-1931) a riadený floating (1931-1939),“ píšu autori.
Keynes využil vznik forwardového trhu na to, aby uplatnil svoje tézy ohľadom výmenných kurzov. Jeho poznámky ukazujú, že jeho obchody s menami boli založené na makroekonomických fundamentoch ako očakávaná zmena úrokových sadzieb, inflačný výhľad, rozsah reparácií európskych krajín a medzinárodné kapitálové toky.
Na základe týchto myšlienok predával nakrátko francúzsky frank (FRF), nemeckú marku (DEM) a taliansku líru (ITL) medzi rokmi 1919-1925 kvôli slabým ekonomikám a vysokým reparáciám. Medzi rokmi 1932-1939 obchodoval hlavne americký dolár (USD), kedy striedal krátke a dlhé pozície. Dolár predával medzi októbrom 1932 a februárom 1933, pričom obchod zatvoril 2. marca 1933, len osem dní pred zrušením naviazania USD na zlato. Následne bol na dolár dlhý medzi aprílom a júnom 1933, kedy dolár posilnil, na čom prerobil. Inými obchodmi boli krátke pozície na francúzskom franku a holandskom guldene od polovice roku 1933, až po ich devalváciu v septembri 1936.
Jeho obchody za 20. a 30. roky priniesli priemerný výnos 5,37% ročne, takže výrazne zaostali za akciami ako aj dlhopismi. Kým pri akciách Keynes prešiel z makrostratégií na stock picking, menám sa pravdepodobne už príliš nevenoval. Výkonnosť ktorú kumulatívne dosiahol, udivuje aj teraz. Ak sa teda chceme učiť od veľkých traderov, nemali by sme zabudnúť ani na Keynesa.