Európa, Rusko aj Čína sa relatívne tešia na zrušenie dlhotrvajúcich sankcií proti Iránu. Irán totiž predstavuje obrovský trh, ktorý je doteraz nenaplnený zahraničnými technológiami, tovarom a službami. Môže to tak byť veľká príležitosť pre rad firiem.
Asi najdôležitejší krok budú musieť urobiť Spojené Štáty v kongrese, ktorý bude skúmať podmienky dohody, ktorá bola "upečená" zástupcami viacerých národov s Iránom v rakúskej Viedni.
Barack Obama pred dvoma rokmi započal ukončenie toho, čo ešte prezident Reagan schválil v roku 1987 ako odpoveď na podporu terorizmu vtedajšieho režimu. Za porušenie hrozila pokuta a osoby mohli byť dokonca uväznené až na 20 rokov.
Americké sankcie
Predmetom amerických sankcií proti Iránu bola široká paleta tovaru a služieb, ktoré nesmeli byť exportované, opätovne vyvezené, predané alebo poskytnuté priamo alebo nepriamo z USA alebo Američanom vláde Iránu alebo ďalším zložkám iránskeho štátneho aparátu.
Žiadny Američan alebo osoba konajúca v záujme USA nesmú poskytovať žiadne služby ani transakcie z ktorých by mohol profitovať Irán alebo iránska vláda. Týka sa to aj aktivít sprostredkovaniu predaja cudzieho zahraničného tovaru alebo organizácie financovania iránskych aktivít.
Zakázané je tiež akékoľvek investovanie, financovanie, poskytnutie finančných zdrojov alebo aktív, úverov alebo iných finančných zdrojov v Iráne alebo akejkoľvek inštitúcii, ktorá má alebo kontroluje iránsky štátny aparát. Zároveň je americkým bankovým inštitúciám zakázané poskytovať svoje služby iránskemu štátnemu aparátu vrátane bánk vlastnených alebo kontrolovaných iránskou vládou.
Kľúčovým dojednaním je zákaz americkým občanom a firmám obchodovať s Iránom v jeho petrochemickom a ropnom sektore a nesmie tiež za žiadnych okolností financovať tiež cudzie aktivity. Subjekty v USA tiež nesmú poskytovať služby, vrátane tých finančných a poskytovať technológie, ktoré by priniesli prospech iránskemu ropnému priemyslu. Toť krátke zhrnutie sankcií uvalených na Irán zo strany Spojených Štátov Amerických podľa oficiálneho dokumentu OFAC.
Príležitosť, ktorá sa naskytne raz za storočie?
Ak by však sankcie skutočne padli, bola by to veľká príležitosť samozrejme aj pre americké firmy. Napríklad agentúra Bloomberg si všíma, že historická dohoda s Iránom by znamenala prácu nielen pre Boeing ale aj pre Airbus Group. Mohli by prispieť k tomu, aby sa obnovili letky lietadiel tamojších aeroliniek ako napríklad IranAir.
Priemerný vek komerčného lietadla prevádzkovaného touto aerolinkou je 26,7 rokov. Tá podľa údajov vlastní celkovo 43 lietadiel. Najviac 16 lietadiel Fokker 70/100 s priemerným vekom 22,8 rokov. Medzi lietadlami sú tiež napríklad múzejné kúsky ako sedem legendárnych Boeingov 747 s priemerným vekom 36 rokov. Tie skutočne už presluhujú, keď priemerný vek lietadiel typu 747 podľa údajov IATA dosahuje ľahko cez 16 rokov.
Ďalšie aerolinky sú na tom obdobne, v rámci daného regiónu patrí však IranAir jednoznačne k najstarším, keď pre porovnanie napríklad veľmi populárny Emirates zo susedných Spojených Arabských Emirátov dosahujú priemerného veku svojich strojov iba 6,3 rokov.
Šanca na nové objednávky pre letecké spoločnosti Boeing a Airbus dohromady predstavujú investície v objeme 20 miliárd dolárov a to nemusí byť konečné číslo. Odhaduje sa, že IranAir bude potrebovať aspoň 100 nových lietadiel od menších lietadiel s jednou uličkou určených pre short-haul lety a tiež väčšie lietadlá ako A350 alebo 787 Dreamliner pre long-haul lety.
Obe spoločnosti odmietli celú záležitosť akokoľvek komentovať.
Regionálna konkurencia je ostrá ako britva
Na druhú stranu je tu rad otázok, ktoré musia byť vyriešené. Aerolinky sú v mnohých prípadoch štátom vlastnené a tomu bude trvať dlho než sa odhodlá k obmene letky lietadiel. Do tej doby môžu kompletne ovládnuť vzdušný priestor rýchli, veľkí a bohatí rivali z okolitých štátov ako napríklad práve Emirates, Etihad Airways alebo Qatar Airways. Takže úspech amerických a európskych firiem bude do značnej miery závisieť aj na rýchlosti a flexibilite iránskeho štátu.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz