Hoci sa správy o ukrajinsko-ruskej kríze nedostávajú do hlavných správ pravidelne, neznamená to, že problémy sú vyriešené. Tento týždeň prebiehajú na východe Ukrajiny boje medzi silami tamojšej vlády a pro-ruskými separatistami. Situácia je neprehľadná, pretože ukrajinské zdroje (SBU, teda bezpečnostné zložky) hovoria o tom, že v oblasti pôsobia agenti, ktorí prijímajú pokyny z Moskvy a organizujú nepokoje. Separatisti sa samozrejme nevyjadrujú, ale obsadzujú úradné budovy, odmietajú zložiť zbrane a na svojich obrnených vozidlách majú ruské vlajky. Moskva samozrejme hovorí opak, nevie o nijakých svojich agentoch v oblasti a dištancuje sa od toho, čo sa v oblasti deje. Situácia vytvára napätie a z toho ťaží ropa Brent, ktorá sa dostala na 2-mesačné maximá. Americký prezident Obama v rozhovore pre CBS News povedal, že Rusko podporilo (aspoň minimálne) neštátne ozbrojené sily v južnej a východnej Ukrajine, ktoré bojujú proti vláde. Vo štvrtok sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska, EÚ a Ukrajiny v Ženeve, takže trhy sa v nádeji na kompromisné riešenie situácie nakrátko upokojili.
Rusko po tom, čo sa Kyjev "neumúdril" a obnovil rokovania s EÚ, výrazne zvýšil ceny plynu pre Ukrajinu. Moskva argumentuje tým, že Kyjev jej dlží za zemný plyn. Avšak suma, ktorú dlží Ukrajina, za krátky čas prudko vzrástla. Na začiatku apríla to bolo $1.7 mld. (odhad Gazpromu o dva dni neskôr bol vyšší o $500 mil. za nesplatené dodávky za marec), momentálne Putin tvrdí, že Kyjev dlží $35 mld. Dôvodom je fakt, že Moskva anulovala dohodu s Kyjevom o prenájme vojenskej základne na Kryme. Podľa dohody 2010 tam Rusi mohli byť výmenou za zľavu na zemný plyn a finančné úvery. To už zjavne neplatí. Moskva okrem toho za týždeň dvakrát zdvihla ceny plynu pre Ukrajinu. Kým bol Kyjev s Moskvou "za dobre", Moskva znížila cenu plynu na 268 USD za tisíc metrov kubických vs. priemerná cena pre EÚ za minulý rok na úrovni 387 USD za tisíc metrov kubických (približne 10.50 za mBTU). Po vzniku napätia medzi Kyjevom a Moskvou išla cena na 385 USD a po pár dňoch na 485 USD. Moskva povedala, že ak Ukrajina nezaplatí, vypne plyn. To by znamenalo aj problém pre zvyšok EÚ, pretože Ukrajina je jednou z dvoch tranzitných krajín pre plyn a ropu do EÚ. Túto situáciu treba riešiť, pretože už teraz nemá Ukrajina dosť zásob, aby mohla zabezpečovať normálne zásobovanie EÚ plynom počas zimnej vykurovacej sezóny. Momentálne má zásoby na úrovni 7 mld. kubických metrov a potrebných je 12-14 mld.
EÚ je pritom výrazne závislá na Ruskom plyne (a tiež rope). Závislosť jednotlivých krajín sa pohybuje od 100% (Fínsko), cez 37% (Nemecko) po 16% (Francúzsko). Celkovo 30-40% spotreby EÚ kryje Rusko. Krajiny ako Belgicko či Španielsko ruský plyn nepotrebujú. Niektoré krajiny už začali diverzifikovať svoje zásobovanie. Poľsko, ktoré 59% spotreby dováža z Ruska chce budúci rok dokončiť LNG terminál. Susediaca Litva príjme prvý LNG plyn už na konci tohto roka. Niečo podobné zvažuje aj Ukrajina a Chorvátsko. V krátkodobom horizonte však úplné riešenie nie je k dispozícii. Ťažba bridlicového plynu v EÚ je vo hviezdach. A importy CNG u nás sa musia obchodníkom oplatiť. Takže ceny plynu tu veľmi klesať nebudú, pretože práve ich výška je motiváciou pre obchodníkov dodávať sem plyn aj cez celý Atlantik. Ceny v EÚ sa pohybujú na úrovni 2-3 násobku cien v USA. Sapient Global Markets očakáva, že do roku 2015 môže USA pokrývať 10 - 20% spotreby EÚ a 25% do roku 2020, čím by sa takmer nahradili dodávky Ruska. Toto môže byť optimistický scenár, ale ak sa naplní len čiastočne, Rusko môže mať problém.
Európa je totiž najväčším exportným trhom pre Gazprom a platí viac ako krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. 15% príjmov ruského štátneho rozpočtu pritom pochádza z exportu plynu. Celkovo 60% štátnych príjmov je z exportu ropy a zemného plynu a veľká časť z toho sú európske peniaze. Rusko jednoducho nemá veľa iných možností, ako tú, že bude plniť svoje dodávky pre Európu. To je voda na mlyn pre riešenia na spôsob reverzného toku zemného plynu. Princíp je ten, že keď ruský zemný plyn prejde cez Ukrajinu, stáva sa majetkom krajín EÚ. Tie si s ním tak môžu robiť čo chcú a môžu ho tými istými potrubiami tlačiť späť na Ukrajinu, ak sa teda nájdu obchodníci, ktorí do toho pôjdu. Toto sa môže robiť v krajinách ako Slovensko, Poľsko či Maďarsko (Poľsko a Maďarsko už prisľúbili určité kapacity, Slovensko chce záruky od EÚ). Ukrajina približne 100% domácej spotreby kryje ruským plynom. Nemecká spoločnosť RWE začala v polovici apríla pripravovať možnosť dodávky plynu pre Ukrajinu (už si to vyskúšala pred pár rokmi v menších objemoch) a tento rok bude schopná dodať 10 mld. kubických metrov plynu. RWE má svoj plyn z Ruska (33%), Nórska (24%) či Holandska (21%). Toto by teoreticky mohlo výrazne pomôcť Ukrajine, pretože 10 mld. kubických metrov plynu je zhruba 20% ročnej spotreby Ukrajiny.
Ďalší dopad na Rusko je cez ekonomický kanál. Ruský rubeľ je neďaleko svojich historických miním, medziročne klesol o 6-7% a to pritom od začiatku roka minula centrálna banka Ruska desiatky mld. USD na obranu svojej meny. Hoci sedí na devízových rezervách v objeme 440 mld. USD, toto tempo intervencií je neudržateľné. Centrálna banka okrem toho dvíhala úrokové sadzby v Rusku, čo spomalí nové investície a tým aj ekonomiku. A ďalšou samostatnou kapitolou je únik kapitálu z Ruska, ktorý dosahuje desiatky mld. USD ($50 mld. len za 1Q2014). Goldman Sachs pri tomto tempe odlivu kapitálu očakáva, že ruská ekonomika zastane úplne. Toto netreba podceňovať. Pri ukrajinskej ekonomike sa počíta s tým, že je na hrane kolapsu, ruská ekonomika však neostane uchránená.
Celkovo sa tak zdá, že Rusko si nemôže dlhodobo dovoliť odstaviť zemný plyn európskemu trhu. To však neznamená, že Ukrajinu čakajú ružové časy. Výmenou za balík pomoci od EÚ a MMF prídu reformy a to sa bude týkať aj trhu s energiami, kde sú momentálne veľmi nízke ceny pre domácnosti. A nebude to jediná zmena, ktorá nebude príjemná. To samozrejme nebude po vôli obyvateľom, takže Rusko získa viac sympatií. Pravdepodobnosť vojny by mala ostať nízka, hlavne ak sa Kyjev dohodne s východom Ukrajiny na referende o nezávislosti. Tým pádom by Rusko získalo to čo chce a nebude musieť ďalej tlačiť na pílu. Je však pravdepodobné, že vysoké ceny za plyn z Gazpromu pre Kyjev ostanú v platnosti. Úspechom bude, ak sa podarí realizovať reverzný tok plynu a tým Kyjevu uľahčiť. Napätie bude opäť rásť už čoskoro, pretože 25.5.2014 sa budú konať prezidentské voľby a je pravdepodobné, že budú spojené s referendom o sebaurčení východnej Ukrajiny, ktorá je dôležitým priemyselným centrom krajiny. V prieskumoch vedie Porošenko po tom, čo sa Kličko vzdal kandidatúry v jeho prospech. Porošenko je podľa Forbesu siedmim najbohatším Ukrajincom. Krátkodobo (nie po celé obdobie) bol až tri krát ministrom rôznych sektorov. Bol silným hlasom Oranžovej revolúcie a kritikom bývalého prezidenta Janukoviča.