Na Cypre končí jedno obdobie, keď táto krajina sama seba propagovala ako miesto, kde si boháči môžu uložiť svoje peniaze a nikto sa ich nebude na nič pýtať. Možno, že došlo k ešte výraznejšiemu posunu. A to vo vnímaní neobmedzeného pohybu kapitálu, ktorý bol doteraz považovaný za pozitívum po celom svete.
Vždy tomu tak nebolo. Po druhej svetovej vojne bola za vhodnú politiku ešte dve desaťročia považovaná politika obmedzeného pohybu kapitálu. Napríklad Veľká Británia obmedzovala investície svojich občanov v zahraničí až do roku 1979, iné krajiny udržiavali podobné obmedzenia až do 80. rokov. Časom však vyšli z módy, čiastočne to bolo spôsobené tým, že sú s nimi spojené náklady.
Všeobecne prijímaná ekonomická teória potom tvrdí, že podobné obmedzenia znižujú rast a ideológia voľného trhu dokonca verí, že trhy najlepšie vedia, kadiaľ sa majú peniaze pohybovať. Krajiny, ktoré sa k obmedzeniu toku kapitálu neskôr uchýlili, tak boli považované takmer za vyvrheľov. Príkladom je Malajzia, ktorá tak urobila v roku 1998. Pravda je však taká, že neobmedzený tok kapitálu sa čoraz viac javí ako nepodarený experiment. Dnes je ťažké tomu veriť, ale počas tridsiatich rokov po druhej svetovej vojne boli krízy dnešného rozsahu v podstate neznáme.
Od roku 1980 sa však situácia mení: Mexiko, Brazília, Argentína a Čile v roku 1982, Švédsko a Fínsko v roku 1991, znovu Mexiko v roku 1995, Thajsko, Malajzia, Indonézia a Kórea v roku 1998, v roku 2002 Argentína. A samozrejme, posledné kolo s Islandom, Írskom, Gréckom, Portugalskom, Španielskom, Talianskom a Cyprom. Všeobecne sa tvrdí, že problémom týchto krajín bola fiškálna nezodpovednosť. To však bola pravda len v prípade Grécka. Lepším vysvetlením je nezodpovedné správanie bankárov, pretože to bolo na vine v rade krajín počnúc Švédskom a končiac Cyprom. Primárnu príčinu však predstavuje veľký prílev kapitálu.
| Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Energetiku ťažia zlé podmienky Británia chce naštartovať ekonomiku ako USA Južná Kórea kritizuje slabý jen |
Nie som, samozrejme, jediný, kto si všimol koreláciu medzi tým, ako bolo uvoľňované obmedzenie toku medzinárodného kapitálu a tým, ako sa začala šíriť finančná kríza. Dani Rodrik z Harvardu na to začal upozorňovať už v 90. rokoch. Až donedávna tu bol však protiargument, ktorý tvrdil, že problém sa týka iba chudobnejších krajín. Bohaté ekonomiky mali proti nemu byť z nejakého dôvodu imúnne a nehrozilo im nebezpečenstvo toho, že do nich rýchlo pritečie veľký objem peňazí a potom ich zase rýchlo opustí. Bola to určite lákavá myšlienka, ale vývoj v Európe ukazuje, že išlo skôr o želanie. Nečakám, že teraz príde obrat a začneme odmietať voľný pohyb peňazí.
Tento pohľad však môže strácať na atraktivite s tým, ako budú vlády intervenovať, aby obmedzili rýchlosť pohybu kapitálu medzi jednotlivými krajinami. Globálny kapitalizmus zrejme mieri k tomu, aby sa stal oveľa menej globálny. A to je v poriadku. V súčasnosti sa totiž zdá, že doba, kedy nebolo také jednoduché presúvať veľký objem peňazí do zahraničia, nebola zase tak zlý.
Paul Krugman
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz