Geopolitické napätie a množstvo volieb po celom svete zvyšujú riziko, že investormi otrasú negatívne prekvapenia, čo ohrozí finančnú stabilitu. Upozornila na to vo štvrtok Európska centrálna banka, píše Bloomberg.
Podľa ECB voľby v Európskej únii aj na národnej úrovni zvyšujú neistotu ohľadom trajektórie verejných financií. Riziko nepriaznivých ekonomických a finančných prekvapení je zvýšené a vyhliadky na finančnú stabilitu eurozóny sú v dôsledku toho krehké, uviedol v správe viceprezident ECB Luis de Guindos. Pripomenul, že sentiment sa môže rýchlo zmeniť, čo vytvára potenciál pre veľké reakcie trhu na neuspokojivé správy.
Globálne nebezpečenstvo sa zvýšilo, odkedy Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu. Blízky východ predstavuje nové ohnisko konfliktu. Nadchádzajúce voľby, vrátane snahy Donalda Trumpa vrátiť sa do Bieleho domu, ako aj prieskumy pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu, pridávajú do mixu ešte viac neistoty.
Napriek tejto situácii sa šance na tzv. mäkké pristátie európskej ekonomiky zvýšili, keďže inflácia klesá k dvom percentám bez hlbokej recesie alebo prudkého nárastu nezamestnanosti. Európska komisia v stredu predpovedala, že rast cien sa zmierni rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, pričom to nezasiahne vyhliadky na oživenie ekonomiky.
To znamená, že celkové hrozby pre finančnú stabilitu v porovnaní s predchádzajúcou správou spred šiestich mesiacov ustúpili, uviedla ECB. Dodala však, že neistota v súvislosti s politikou vlád a ekonomickými podmienkami je stále vysoká.
To sa odráža v názoroch na vývoj úrokových sadzieb ECB. Predstavitelia banky sa neodvážili naznačiť ďalšie kroky po ich pravdepodobnom prvom znížení v júni. Opakujú pritom, že všetko bude závisieť od prichádzajúcich údajov.
"Výkyvy na finančných trhoch by sa mohli výrazne zvýšiť, ak by sa inflácia podstatne odchýlila od očakávaní, ak by hospodársky rast zoslabol alebo ak by došlo k ďalšej eskalácii geopolitických konfliktov," upozornila ECB.
Ďalším problémom sú verejné financie. Podľa prognózy Komisie rozpočtové deficity, ktoré sa výrazne prehĺbili v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a podpory vlád počas energetickej krízy, neklesajú tak rýchlo, ako sa pôvodne predpokladalo. Vysoké úrovne dlhu spôsobujú, že vlády sú podľa ECB zraniteľné voči vonkajším šokom a hlboko zakorenené ekonomické problémy eurozóny komplikujú riešenie takejto záťaže.
"Štrukturálne protivetry potenciálneho rastu, napríklad slabá produktivita, vyvolávajú obavy o dlhodobejšiu udržateľnosť dlhu, čím sú štátne financie zraniteľnejšie voči nepriaznivým otrasom, čo zvyšuje riziká pre výhľad finančnej stability," uviedla ECB.
Varovala tiež, že prísne finančné podmienky sú skúškou pre domácnosti a podniky, najmä pre domácnosti s nižšími príjmami a firmy s nižším úverovým ratingom.
Pozitívne je, že aj keď sa platobná neschopnosť firiem v niekoľkých krajinách zvýšila nad úroveň pred pandémiou, počet zlyhaní a objem nesplácaných úverov zostali relatívne nízke.