Pozrime sa na Svätých Otcov, ktorí boli svojím konaním prinajmenšom pozoruhodní a pritom často aj veľmi významní. A tiež na to, kedy súdili mŕtvolu. Prečo sa pápeži štítili mena Ján. A kedy vládli Svätej stolici prostitútky. Alebo kedy na ňom sedelo najviac kohútov.
Pápež si zapáli. „Smiem tiež fajčiť, Svätý Otče?“ spýta sa ho žena, ktorú prijal vo vatikánskych komnatách. „Bohužiaľ nie. Jeho svätosť Ján Pavol II. to vo svojej dobe zakázal,“ odvetí pápež a potiahne si z cigarety...
Pred niekoľkými rokmi verejnosť pobavil aj zaskočil skvelý seriál Paola Sorrentina Mladý pápež, v ktorom sa stal Svätým otcom mladý, šarmantný Američan, ktorý miluje cigarety a čerešňovú kolu bez cukru. A pritom je veľmi, ale veľmi tvrdý.
Lenže fiktívny kontroverzný pápež Pius XIII. a intrigami prelezený Vatikán nie je nič proti tomu, čo sa v niektorých obdobiach okolo Svätej stolice dialo. A vlastne možno priamo aj na pápežskom stolci...
Boží bojovník
Muž okutý v zbroji si prezerá svoje vojsko. Na svojom bielom koni a s mečom v ruke pôsobí hrozivo a majestátne. Nie je to rytier, nie je to maršal, nie je to kráľ. Je to pápež Július II. (v úrade bol od novembra 1503 do februára 1513).
Paradoxne bol rovnako divoký bojovník ako dôstojný podporovateľ najväčších umelcov svojej doby. Nemal problém si namiesto tiary nasadiť prilbicu a hrubou silou si zaistiť vládu v Ríme, bojovať proti po zuby ozbrojeným Benátčanom, „oslobodiť“ niekoľko talianskych mestských štátov od dovtedajších vládcov a nakoniec sa pustiť do sporu so samotným Francúzskom. Nie nadarmo mal prezývky Hrozný pápež alebo Pápež bojovník.
Okrem bojovania naozaj úprimne miloval aj to najskvostnejšie umenie, lebo za jeho vlády tvoril napríklad Michelangelo. Práve Július ho poveril výzdobou Sixtínskej kaplnky a za maliarom často chodil, aby mu radil. A tiež podporoval Raffaela, ktorý pápeža portrétoval.
No nadovšetko zbožňoval krásne ženy a mužov. Mal tri nemanželské dcéry a učenec Erazmus Rotterdamský opisoval, že mal najmä slabosť pre „dlhovlasých krásavcov“.
Napokon aj dnešná popkultúra si Júliusa obľúbila, napríklad slávny komiks Alejandra Jodorowského Pápež ukrutný je naozaj len pre odolné povahy. Svätý Otec tu podpláca peniazmi, úradmi, sľubmi a hlavne sexom. Lenže realita nielen renesančného Vatikánu často prekonávala aj túto sodomistickú fikciu.
Kardinálmi urobil Július hneď niekoľko svojich synovcov z rodu della Rovere, ale nemal na svojho strýka, ktorý bol tiež pápežom (Sixtom IV.) a ktorému sa podarilo udeliť kardinálsku hodnosť šiestim blízkym príbuzným.
Skrátka, keby ste sa s vtedajším námestníkom Kristovým zblížili, rozprával by sa s vami nadšene o výzbroji Švajčiarskej gardy, o technikách maľby aj o sexe a možno by veľmi letmo spomenul aj nejaký ten citát z Biblie. A hlavne by vám dával lekcie politického pragmatizmu, ktorý ho učil sám filozof Niccoló Machiavelli, ktorý tvrdil, že „v politike sú poctivosť a cnosť zhubné“. A potom by vás pozval na opulentnú hostinu, kde by obsluhovali tí najkrajší z Rimanov a Rimaniek...
Svätý incest
Rod della Rovere v 15. storočí súperil o pápežský stolec s mocnými Borgiovcami, ktorí vo svojich radoch mali ešte oveľa drsnejšieho muža, Júliusovho predchodcu.
Bol ním Rodrigo Borgia, čiže Alexander VI. (pápežom bol od augusta 1492 do augusta 1503), ktorý si ešte ako kardinál, ktorým sa stal v dvadsiatich piatich rokoch, stihol urobiť takmer desať ľavobočkov a investoval celé imanie do umenia. Teda len toľko, aby mu zostalo na kúpu dostatku hlasov pre zvolenie za Svätého otca.
Na renesančného pápeža nebol práve vzdelaný, ale vedel skvelo rečniť a svojou charizmou vraj priťahoval hlavne ženy „viac, ako magnet priťahuje železo“. Dokonca tak, že aj so svojou dcérou Lukréciou mal, podľa zlých jazykov, syna.
Oficiálne mala Lukrécia malého Giovanniho s jedným zo svojich milencov, ale v tajnej bule ho pápež Alexander VI. legitimizoval ako svojho vlastného syna a vnuka. Žiadny problém. Svoju dcéru sľuboval hocikomu, občas ju dokonca za niekoho mocného vydal, ale ten väčšinou skončil rovnako ako rôzni milenci pod rukami vrahov, ktorých najali Lukréciini bratia.
Popri troch ženíchoch mala krásavica Lukrécia skutočne kvantá milencov vrátane spomínaných bratov. Svadby mávala veľkolepé a skôr než slávnosti pripomínali orgie, na ktorých sa zúčastnili pokojne aj kardináli, ktorí nemali problém hromadne pohlavne obcovať s prostitútkami.
Pápež za kardinála vymenoval aj svojho syna Cesareho, ktorý...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.