Poľnohospodári sú v posledných rokoch svedkami úbytku poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým trvalých trávnych porastov. Poľnohospodári sú teda za zachovanie aspoň súčasnej výmery poľnohospodárskej pôdy. Jednoduchšie odstraňovanie nežiaducej vegetácie, ktoré navrhuje novela zákona o ochrane prírody a krajiny, im v tom môže pomôcť. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Zdôraznila, že strom do krajiny patrí, aj krík. Zárasty majú rôzny pôvod a ich veľká časť vznikla a vzniká následkom poklesu intenzity hospodárenia v krajine.

Mnohé z týchto plôch však už plnia aj ekologickú funkciu, keďže tvoria životný priestor pre viaceré druhy rastlín a živočíchov. Poľnohospodárom vznikajúce zárasty robia problémy a potrebujú ich regulovať, aby mohli hospodáriť na pôde, ktorá im je zverená.

"Nepoznáme presné znenie tejto novely, ale všeobecne môžem konštatovať, že som za čistenie plôch, v blízkosti ktorých poľnohospodár hospodári. Predchádzalo by sa tak znižovaniu využiteľnej výmery poľnohospodárskej pôdy. Väčšina poľnohospodárov k tomu pristupuje citlivo, s ohľadom aj na životné prostredie. Na druhej strane ale musíme pravidlá nastaviť skutočne tak, aby nemohli byť zneužité a aby sa príroda okolo nás nedrancovala," zdôraznil podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

SPPK dodala, že určitý stupeň voľnosti treba, ale aj určitý stupeň regulácie v závislosti od konkrétnej lokality. Existujú totiž rôzne stupne ochrany prírody, rôzne vzácne lokality, biotopy a bez akejkoľvek regulácie by naozaj mohli vznikať aj nenávratné environmentálne škody.

Poľnohospodári si plne uvedomujú zodpovednosť za ochranu životného prostredia. Veria, že nariadenia im umožnia udržiavať poľnohospodársku pôdu jednoduchším spôsobom, no zároveň šetrne k životnému prostrediu.