Drahé potraviny zvyšujú infláciu

Ročný priemer inflácie, ktorý sa sleduje kvôli vstupu do eurozóny, sa zároveň dostal na 1,9 percenta. Pre našu krajinu to znamená, že maastrichtské inflačné kritérium plníme s veľkou rezervou.
Potraviny rastú doma...
Najvýraznejším ťahúňom slovenskej inflácie boli opäť potraviny a nealkoholické nápoje. Tie medziročne poskočili o vyše sedem percent. "Hlavnými faktormi stojacimi za medzimesačným rastom indexu HICP o 0,3 percenta a jeho medziročným zrýchlením v súlade s očakávaniami trhu na 2,5 percenta z 2,3 percenta v novembri boli najmä nákladové položky, ako je rast cien potravín a pohonných látok," hodnotí analytik VÚB banky Martin Lenko. Napriek medziročnému zrýchleniu však 12-mesačný priemer medziročnej rastovej dynamiky klesol na 1,9 percenta z novembrových dvoch percent a bol tak výrazne pod maastrichtskou referenčnou hladinou 2,8 percenta.
...aj vo svete
Rast cien potravín nie je iba problémom Slovenska. Vidíme ho tiež u európskych susedov, ale aj na celom svete. "Potraviny sú komodita ako každá iná a ich cena závisí od ponuky a dopytu. Keďže sa pomer týchto faktorov oproti minulosti zmenil a ponuka je nižšia ako dopyt, ceny rastú," vysvetľuje analytik Tatra banky Róbert Prega. Nerovnováhu spôsobuje vysoký dopyt rozvíjajúcich sa ekonomík, ako je India a Čína, nižšia úroda významných svetových pestovateľov a presun časti úrody do výroby biopalív. Trend rastu cien potravín by mal pokračovať aj tento rok. Prega však odhaduje jeho nižšiu dynamiku.
Podobný vývoj cien potravín ako na Slovensku môžeme sledovať aj v Poľsku. Odlišná situácia je v Česku, kde vysoké ceny tejto štatistickej kategórie boli nepríjemným prekvapením. "V Česku stúpli ceny potravín najviac. Od júla do decembra o deväť percent, v porovnaní s rastom o šesť percent v Poľsku a o 5,2 percenta na Slovensku. Faktorom, ktorý mohol stáť za rýchlejším rastom cien, môže byť prechod na vyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty od januára tohto roka - je možné, že obchodníci už začali zvyšovať ceny v predstihu, čím si dočasne zvýšili marže," hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Kritérium bez problémov?
Predpoklady Slovenska na splnenie maastrichtských kritérií sú veľmi dobré. Potvrdil to aj guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko (NBS) na konferencii Euromoney. Ako informovala agentúra SITA, podľa neho Slovensko so značnou rezervou splní aj často diskutované inflačné kritérium. "Riziká pre infláciu stále pretrvávajú z externého prostredia, to však nevieme menovou politikou ovplyvniť," povedal guvernér s tým, že v prípade energií a potravín ide o dočasné externé šoky, ktoré by sa mali časom vytratiť.
Európske inštitúcie budú hodnotiť ročný priemer harmonizovanej inflácie pravdepodobne v apríli. Vtedy bude známa aj definitívna porovnávacia hodnota za predchádzajúcich dvanásť mesiacov. "Priemer HICP by mal oscilovať v okolí dvoch percent aj v marci 2008 čo znamená, že 0,6- až 0,8-percentná rezerva oproti maastrichtskej referenčnej hladine by mala pohodlne postačovať na splnenie inflačného kritéria," predpokladá Lenko.
Otázkou však zostávajú výhrady týkajúce sa udržateľnosti kritéria, ktoré Slovensku už v minulosti naznačila Európska centrálna banka.