Nádej a očakávania, že Americká centrálna banka Fed na svojom zasadnutí v utorok zníži úrokové sadzby, boli hlavným hnacím motorom počas minulého týždňa. Obchodníci sú presvedčení, že Fed zníži úrokové sadzby, aby tým podporil ekonomiku, špekuluje sa iba o tom, či sadzby pôjdu dole o štvrť, alebo dokonca až o pol percenta. Prejavy predstaviteľov Fedu však nedávali jasné odpovede, ako oni hodnotia vývoj amerického hospodárstva, a čo plánujú urobiť. Preto sú všetky oči zamerané na utorkové rozhodnutie, na ktorom sa pravdepodobne rozhodne, aký smer získajú trhy až do konca roka, pričom počas zvyšku týždňa sa potom dajú očakávať prudké skoky v cenách akcií. Minulý týždeň bol chudobný na dôležité makroekonomické správy, zaujímavejšie informácie prichádzali z podnikovej sféry, ktoré dokázali vzbudiť mierny nákupný záujem. Ceny akcií tak celý týždeň mierne rástli, indexy si nakoniec pripísali od 1,4 do 2,5 percenta, čím vo veľkej miere vymazali svoj pokles z predchádzajúceho týždňa.
Obchodovanie v Európe bolo spočiatku ovplyvnené negatívnym pohľadom Medzinárodného menového fondu, ktorého predstavitelia sa vyjadrili, že pripravujú nové, znížené predpoklady rastu svetového hospodárstva. V podobnom duchu svoje stanovisko zverejnila aj Európska únia, ktorá očakáva, že problémy z amerického realitného sektora, ktoré sa preniesli aj na európsku pôdu, budú mať negatívny dosah na ekonomiku starého kontinentu, a tak taktiež znížili odhady hospodárskeho rastu. Šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet naznačil, že podľa nových dostupných údajov znova rastie riziko zrýchlenia inflácie, čo by mohlo donútiť ECB pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb aj napriek aktuálnym problémom. Európske akcie uzavreli týždeň miernym nárastom, keď lepšiemu výkonu bránilo euro, ktoré sa dostalo na historicky najvyššiu hodnotu oproti doláru, čím zhoršuje situáciu exportérom. Negatívnou správou pre trhy bol aj pokračujúci rast ceny ropy, ktorá sa dostala nad 80 dolárov za barel, čo bude zvyšovať tlak na rast inflácie.
Výsledky japonskej ekonomiky ku koncu júla nepríjemne prekvapili, pretože ekonomika za predchádzajúce tri mesiace klesla o 1,2 percenta, čo bolo spôsobené najmä opatrnosťou a neochotou firiem na nové investície. Pravdepodobnosť, že Bank of Japan zvýši úrokové sadzby tak poklesla, ekonomika bude potrebovať impulzy, aby neskĺzla do recesie, za ktorú sa zvyčajne považuje negatívny rast počas dvoch za sebou nasledujúcich štvrťrokoch. Počet objednávok nových prístrojov a zariadení však prudko vzrástol, čo dalo obchodníkom nádej, že ekonomika by mohla zvládnuť problémy, ktoré prichádzajú z finančného sektora v Amerike. Inflácia na strane výrobcov vzrástla o pomerne silných 1,9 percenta, čo bolo spôsobené rastom cien komodít, keď okrem ropy sa na rekordnú úroveň dostala aj cena pšenice. Neistotu na trhy priniesla aj rezignácia japonského premiéra Shinzo Abeho, index Nikkei 225 tak ukončil týždeň bez zmeny takmer na presne tej istej hodnote, akú dosiahol predchádzajúci piatok.
StoryEditor