Kde vidíte možnosti pre našich podnikateľov na Ukrajine?
Každý, kto prichádza, si musí dokonale zmapovať regióny, pretože je to veľmi rozmanitá krajina, ktorú delí od západných po východné hranice 1 300 kilometrov a jednotlivé oblasti sú ekonomicky odlišné. Slovenské firmy nájdu uplatnenie v energetickom odvetví, pri výrobe zariadení a technológii. Keďže Ukrajina dlhodobo zápasí s nedostatkom stavebných materiálov, predovšetkým tehál, určite by naši výrobcovia uspeli.
Rovnako i s ponukou strešnej krytiny vyššej kvality. Výrazné možnosti vidím aj v poľnohospodárskej technike, ale tu Ukrajinci zápasia s problémami financovania. V prípade, že slovensky subjekt dokáže zabezpečiť úverovanie svojho vývozu, má otvorené dvere. Uarčité možnosti teraz ponúka pri prefinancovaní exportu aj Eximbanka.
O akú techniku ide?
Sú to kombajny na zber rôznych plodín, sejačky či traktory. Vlastníci pôdy za zapožičanie techniky na obdobie zberu riešia jej prenájom odovzdaním až 50-percentného podielu úrody. Podobné je to vo výstavbe infraštruktúry, kde Ukrajina hľadá partnerov s úverovými možnosťami. Naše spoločnosti majú perspektívu aj pri výstavbe čistiarní odpadových vôd, kde je možné financovanie zo zdrojov EBRD a Svetovej banky.
Darí sa našim spoločnostiam na tomto trhu?
Úspešne tu pôsobí firma Asta Žilina, ktorá postavila závod na výrobu stavebných polotovarov zo železobetónu, LiV elektra Bratislava poskytuje služby pre energetiku a to vykonávaním opráv a elektro-montážnych prác v priestoroch zákazníkov. Ďalej môžem spomenúť Chemosvit Svit výrobcu obalových fólií, firmu Asta Žilina predajcu výrobkov z oblasti bývania.
Je pre slovenské strojárske firmy cesta joint ventures?
Ukrajinské zákony dovoľujú cudzincom podnikať za tých istých podmienok ako Ukrajincom. Cudzinci sa môžu stať zakladateľmi alebo spoluzakladateľmi podniku alebo sa môžu pridať k existujúcemu podniku. Obmedzenia vo výške investícií alebo v podiele vlastníctva v podniku nie sú. Najväčšia perspektíva je v strojárskom priemysle, ktorý sa postupne vzmáha, ale na zvýšenie jeho efektívnosti je potrebná obnova technického parku. Pre slovenských podnikateľov rozhodnutých vstúpiť na miestny trh s perspektívou, že chcú rozšíriť aktivity aj na ostatné krajiny SNŠ, by bolo vhodné posúdiť možnosť kooperovať v oblasti výroby s ukrajinskými firmami, a to predovšetkým z hľadiska lacnejšej pracovnej sily.
Aké mzdy sú na Ukrajine?
Priemerná mzda sa od začiatku tohto roka do septembra zvýšila o 36 percent na 1 426 hrivien, v prepočte 6 534 korún. Čiže je to trojnásobne menej ako u nás. Najlepšie zarábajú obyvatelia regiónov Kyjev, Doneck a Dnepropetrovsk. Priemerná mesačná mzda v hlavnom meste predstavuje 2 400 hrivien.
Dovolá sa zahraničný investor svojich práv na súde?
Ukrajina má nízku vymožiteľnosť práva, najmä v súdnych procesoch hospodárskeho charakteru. Súvisí to s chýbajúcim zákonom o bankrote. Najvyššou súdnou inštanciou je Vrchný hospodársky súd Ukrajiny. Neodporúčal by som však riešiť spory podľa ukrajinskej legislatívy. Do kontraktov je lepšie zapracovať riešenie sporov cudzím právom. Dôvodom je vysoká miera neúspešnosti zahraničných subjektov pri súdnych sporoch podľa ukrajinského práva. Vzhľadom na neprehľadnú a meniacu sa legislatívu je lepšie využiť služby renomovaných advokátskych kancelárií.
Akú máme obchodnú bilanciu?
Vďaka masívnemu exportu automobilov a strojného zariadenia sme po dlhšom období dosiahli kladné saldo. Dokazujú to čísla za obdobie prvých sedem mesiacov tohto roka keď v rámci celkového obratu 726,8 milióna dolárov export zo Slovenska tvoril 386 miliónov dolárov a import z Ukrajiny 346,2 milióna.
V importe má najväčší podiel dovoz surových materiálov, základné kovy a výrobky z nich , nasledujú výrobky chemického priemyslu, stroje a zariadenia.
Náš export tvoria predovšetkým stroje a zariadenia, vozidlá, základné kovy a výrobky z nich, plasty, nerastné výrobky a chemikálie.
Významnými komoditami v slovenskom exporte sú ploché valcované výrobky zo železa alebo nelegovanej ocele a surový zinok.