V Česku už sa začínajú objavovať pri deťoch čínske opatrovateľky. Prvé lastovičky výučby malých detí prišli aj na Slovensko. Čo to znamená? Len to, že aj k nám prichádza nový trend. Angličtina alebo nemčina sa pomaly stávajú naším druhým materinským jazykom. Treba sa poobzerať ďalej. Za jazyk s veľkou perspektívou uplatnenia sa považuje práve čínština.
Číňania vyšli do sveta
Čína na jednej strane reprezentuje obrovský trh a spájajú sa s ňou významné ekonomické záujmy. Na druhej strane je to jedna z významných svetových civilizácií. Číňania sú navyše veľmi mobilní. Veľké čínske komunity žijú v Európe aj inde vo svete. Slovenské firmy zatiaľ nie sú také ekonomicky silné, aby si mohli platiť svojho človeka v Číne a venovali veľký kapitál do vybudovania čínskej pobočky. Slovákom sa však otvára cesta k uplatneniu cez nadnárodné spoločnosti, ktoré sa už dávnejšie rozhodli na čínskom trhu usadiť a majú dostatočný kapitál na to, aby v dravej konkurencii dobre obstáli. "Firmy, ktoré naozaj v Číne vo veľkom podnikajú, síce vedia, že obchod na istej úrovni môžu v Číne robiť aj v angličtine. Ale prítomnosť človeka, ktorý ovláda čínsky jazyk a pozná aj kultúrne zvyklosti, tradície, ich život a spôsob obchodného styku, je pre firmu prínosom," tvrdí Martin Slobodník, odborník na jazyky a kultúru východoázijských krajín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Naštartovali to firmy
Európa sa začala vážnejšie o Čínu zaujímať spolu s príchodom dvadsiateho storočia. Na prelome 19. a 20. storočia existovali v Nemecku a vo Veľkej Británii katedry, kde sa vyučovala. Dôvody boli iné ako teraz -- išlo o výhradne akademickú disciplínu. Záujem sa sústredil na vývoj čínskej kultúry, filozofie a dejín. Táto tradícia, samozrejme, pokračuje. Avšak v osemdesiatych rokoch sa spustila lavína zmien v prístupe k tomuto jazyku. Čína sa po reformách otvorila, na jej trh začali vstupovať firmy. Európa si uvedomila obrovský ekonomický potenciál. Akademická pôda začala síce s určitým odstupom, ale predsa reagovať. A v deväťdesiatych rokoch prišiel boom. Na univerzitách začali pribúdať nové pracoviská, ktoré reagovali na nové potreby a začali vychádzať v ústrety požiadavke vychovávať odborníkov na Čínu v kombinácii s inými v praxi využiteľnými a súvisiacimi odbormi, ako je ekonomika, právo či zahraničné vzťahy. Čínsky jazyk dnes možno študovať prakticky na každej väčšej európskej univerzite.
Akademické Slovensko
Odbor sinológie -- teda vedy o Číne, čínskej kultúre a dejinách, na Slovensku patrí k mladým odborom. Doteraz ho ukončilo tridsaťpäť študentov. Niektorí absolventi sa uchytili ako reprezentanti firiem, niektorí zostali verní akademickej pôde, iní tlmočia. Slovenskí absolventi počas šiestich rokov štúdia získavajú komplexné sinologické poznatky. Učia ich súčasný jazyk, historický jazyk, spoznávajú dejiny Číny, jej literatúru, náboženstvo, dostávajú informácie o súčasnom vývoji krajiny. Štúdium sa spája s ročným pobytom v Číne. To, čo sa však slovenským študentom nedostáva, je možnosť rozumného kombinovania čínštiny s iným súvisiacim predmetom, tak ako to je v iných krajinách Európskej únie. Preto, ak chcete vedieť po čínsky a spoznať jej kultúru a zároveň máte potrebu podporiť to ekonomickým, prípadne právnickým či politologickým vzdelaním, nezostáva nič iné, ako vyštudovať dve vysoké školy.
Čínština a nadanie
Ak sa máte učiť po čínsky, často sa hovorí o potrebe hudobného sluchu a výtvarného nadania. "Ak je to tak, po čínsky by som sa nikdy nenaučil. Ani jedno, ani druhé nemám," hovorí Martin Slobodník z Univerzity Komenského v Bratislave. Musíte byť schopný písať rovné a zvislé čiary. O hudobnom talente sa hovorí možno preto, že čínština je tónický jazyk -- má štyri tóny, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v hovorenej reči -- výslovnosť v jednotlivých tónoch totiž odlišuje význam slov. Dobrý hudobný sluch by teda mohol byť výhodou, ale určite nie podmienkou. Ak sa však chcete učiť po čínsky, musíte sa zmieriť s myšlienkou, že sa tento jazyk nikdy nenaučíte tak, ako by ste sa naučili napríklad nemčinu alebo angličtinu. Čínština je jazyk s bohatou slovnou zásobou. Všetky jej znaky neovláda ani vzdelaný Číňan. Jazyk má 40- až 50-tisíc znakov. Vysokoškolsky vzdelaný Číňan ovláda sedem- až osemtisíc znakov. Ak narazí na nejaký, ktorý nepozná, povedzme nejaký archaický znak, prípadne veľmi odborný znak, nájde si ho v slovníku. Za hranicu gramotnosti sa považuje spoznanie dvoch tisícov čínskych znakov.
O chlebe, znakoch a vysokých školách
-- Za hranicu gramotnosti sa považuje spoznať dve tisícky čínskych znakov.
-- Časy sa menia. Po čínsky sa už nepíše v stĺpcoch a odzadu ako kedysi, ale pekne po našom: v riadkoch a zľava doprava.
-- Po roku štúdia čínštiny mimo Číny by ste si v Pekingu kúpili chlieb. Zvládnete základnú komunikáciu.
-- Po dvoch rokoch štúdia čínštiny v zahraničí čítate jednoduché texty.
-- Čínsky jazyk dnes možno študovať prakticky na každej väčšej európskej univerzite.
-- Ak chcete na Slovensku kombinovať štúdium čínštiny napríklad s ekonómiou, musíte mať dve vysoké školy.