Finančný príspevok na stravovanie
Bude podliehať dani z príjmov finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 5 a 6 novelizovaného Zákonníka práce (348/2007 Z. z.)?
-- Áno, naďalej platí, že finančné príspevky zamestnancom na stravovanie sú u nich zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Novela Zákonníka práce na uvedené nemá vplyv. Len rozšírila možnosti poskytovania nárokových finančných príspevkov na stravovanie, ktoré je povinný uhradiť zamestnancom zamestnávateľ za stanovených podmienok. Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je od dane oslobodená len hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (to je len v nepeňažnej forme).
Aby bol aj finančný príspevok, na ktorý má zamestnanec nárok podľa Zákonníka práce, od dane oslobodený, muselo by sa v uvedenom zmysle novelizovať aj predmetné ustanovenie daňového zákona.
Nezdaniteľná suma u dôchodcu
Od 1. júla 2007 som nepracujúci dôchodca. Nepodnikám. Mám príjem z úrokov z úspor v banke, zdaňovaný 19 %. Ak podám daňové priznanie, vráti mi štát strhnutú daň z nezdaniteľného minima? Aké je v tomto prípade nezdaniteľné minimum -- 90 816 Sk?
-- Ak ste začali poberať starobný (výsluhový) dôchodok v priebehu roku 2007 a nebol vám priznaný spätne k 1. januáru 2007 (alebo aj k skoršiemu dátumu), máte posledný rok nárok na plnú nezdaniteľnú sumu základu dane na daňovníka 95 616 Sk. Oproti roku 2006 sa zvýšila, v nadväznosti na rast životného minima. Len pri vyššom celkovom základe dane ako 498 000 Sk, by sa táto suma krátila zákonom stanoveným spôsobom.
To znamená, že si môžete do daňového priznania uviesť aj príjem z úrokov z úspor v banke, spolu s ďalšími prípadnými zdaniteľnými príjmami, ktoré ste za rok 22007 dosiahli (napríklad zo zamestnania do odchodu do dôchodku). Ak celkový základ dane zo všetkých príjmov bude u vás nižší ako 95 616 Sk, máte nárok na vrátenie dane, ktorú vám banka z úrokov zrazila.
Príjem z prenájmu
Ako je to, ak dôchodca prenajíma chatu, garáž, na ktorej má aj reklamný pútač, z ktorého má tiež príjem? Do akej sumy nemusí podávať daňové priznanie?
-- Všeobecne platí, že daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2007 nebude povinnosť podať za podmienky, ak zdaniteľné príjmy fyzickej osoby budú do sumy 47 808 Sk. Platí to bez ohľadu na to, či ste poberateľom dôchodku alebo nie. Do tejto sumy sa nezapočítavajú na uvedené účely príjmy od dane oslobodené (napríklad starobný dôchodok, príjmy z prenájmu nehnuteľností, z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí a z ďalších v zákone uvedených tzv. príležitostných príjmov, spolu do výšky 24 900 Sk). Do daňového priznania teda budete povinný uviesť len príjmy nad uvedené hranice. Ak by chata a garáž boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, tak sa daňové oslobodenie vzťahuje osobitne na každého z manželov.
Uplatnenie manželky ako vyživovanej osoby (pozrieť!)
Manželka je doma s dieťaťom, poberá len rodičovský príspevok, čiže nemá zdaniteľné príjmy. Rád by som si uplatnil jej odpočítateľnú položku k dani z príjmov. Manželka v tomto roku predala podielové listy, z jedného predaja dosiahla zisk, správcovská spoločnosť jej strhla dane, a z druhého dosiahla stratu, čiže by mohla žiadať o vrátenie časti dane. Musí podať daňové priznanie, kde si uplatní aj nezdaniteľný základ alebo iba požiada o vrátenie zaplatenej dane a nezdaniteľný základ si na ňu uplatním ja?
-- V prvom rade platí všeobecne, že základnú nezdaniteľnú sumu na daňovníka si uplatňuje každý daňovník, ak nie je celoročným poberateľom napríklad starobného dôchodku na seba. Ak si daňovník uplatní manželku ako vyživovanú osobu na daňové účely, uplatní si ďalšiu nezdaniteľnú sumu, neberie teda na seba nezdaniteľnú sumu manželky. Tá jej zostáva.
Ak si uplatníte za rok 2007 manželku ako vyživovanú osobu na daňové účely formou nezdaniteľnej sumy, potom z možnej sumy 95 616 Sk odpočítate jej vlastné príjmy, okrem rodičovského príspevku. Ak poberala v roku 2007 materské, to sa do jej príjmov započíta, rovnako ako aj príjem z predaja podielových listov (strata sa nezohľadní). Nie je podstatné, že spoločnosť zrazila z tohto príjmu daň.
Daňové priznanie si manželka môže súbežne podať s tým, že má nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške 95 616 Sk. Daň, ktorú jej zrazila z príjmu spoločnosť sa započíta na celkovú daňovú povinnosť, ktorá zrejme vyjde pri započítaní tejto nezdaniteľnej sumy, nulová. Preplatok jej správca dane zaplatí v zákonnej lehote (máj 2008).
Odpoveď, respektíve uvedené číselné údaje, vychádzajú z predpokladu, že váš základ dane za rok 2007 bude do výšky 498 000 Sk (inak sa základná nezdaniteľná suma bude krátiť) a
pri uplatnení manželky ako vyživovanej osoby váš základ dane nebude vyšší ako 880 464 Sk. Ak bude vyšší, bude sa krátiť spôsobom uvedeným v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Daň z predaja bytu
Akú daň musím platiť z predaja bytu v osobnom vlastníctve, ktorý bol pôvodne družstevný? Odkúpila som ho pred šiestimi rokmi a trvalé bydlisko v ňom mám od roku 1985.
-- Ak ste mali v tomto byte trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom, ide o príjem od dane oslobodený (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Pripomíname, že sadzba dane z príjmov je 19 %.
Daň z predaja bytu
Otec mi pred rokom daroval byt, ale ja v ňom nemám trvalý pobyt. Otec pred mesiacom zomrel a ja potrebujem tento byt predať. Budem musieť platiť nejakú daň?
-- Keďže v byte nemáte trvalý pobyt (aspoň dva roky) a ani ho nevlastníte aspoň päť rokov, príjem z predaja budete povinný uviesť do daňového priznania k dani z príjmov. Ide o príjem ostatný podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Ak by ste byt získali dedením a otec ho vlastnil aspoň päť rokov, išlo by u vás o príjem od dane oslobodený. Vy ste ho však od neho získali darovaním pred jeho smrťou. Tento príjem bude súčasťou všetkých vašich zdaniteľných príjmov, ktoré v roku 2007 dosiahnete (napríklad zo zamestnania, z podnikania atď.), okrem príjmov, z ktorých sa daň vybrala zrážkou. Do príslušného čiastkového základu dane zahrniete príjem z predaja a do výdavkov cenu bytu, ktorá sa stanoví ako obstarávacia cena zistená u darcu (ďalej je potrebné vychádzať z § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Ďalej to môžu byť finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie bytu, opravu a údržbu a výdavky vynaložené v súvislosti s predajom. Výdavky na osobné účely sa nezohľadňujú, rovnako ani hodnota vlastnej práce. Daňová sadzba z príjmov je 19 %.
Príjem z Veľkej Británie
Priateľka pracovala (pracuje) vo Veľkej Británii počas celého roka 2006. Celý rok 2006 tam žila (žije), na Slovensku nemala a nemá žiadny príjem, ale na Slovensku má trvalý pobyt. Podľa príslušných zákonov, keďže má trvalý pobyt na Slovenku, tak je daňovníkom z celosvetových príjmov na Slovensku, a teda má povinnosť daňového priznania na Slovensku. Ale podľa britských zákonov je daňovníkom z celosvetových príjmov vo Veľkej Británii, a to vtedy, ak sa tam zdržiava dlhšie ako 183 dní, čo teda spĺňa.
Keďže dochádza ku konfliktu dvoch zákonov a existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá je nadradená obom národným zákonom, tak v prípade, ak žije (a aj pracuje) v Anglicku, a vie to doložiť, viac ako 183 dní, tak podľa tejto mojej úvahy nemá povinnosť podávať daňové priznanie na Slovensku. Vo Veľkej Británii si podala daňové priznanie. Je moja úvaha správna v tom zmysle, že nemá povinnosť podávať daňové priznanie na Slovensku?
-- Často sa pri príjmoch zo zahraničia opakujú otázky tohto typu. V podstate nie je ojedinelé, že daňovník podáva daňové priznanie v oboch štátoch. V jednom z príjmov plynúcich z tohto štátu a v druhom štáte z celosvetových príjmov, ktoré sa v zmysle platnej medzinárodnej zmluvy druhýkrát nezdaňujú.
V prípade Veľkej Británie vychádzame tak, ako je v otázke uvedené zo zmluvy, ktorá platí medzi našimi štátmi (č. 89/1992 Zb.). Podľa čl. 4 je daňovník rezidentom (kde platí daň z celosvetových príjmov) toho štátu, v ktorom má svoje bydlisko (trvalý pobyt). Ak by mal bydlisko v oboch štátoch, podstatné je, kde má stály byt. Ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Ak ani z uvedeného nie je možné určiť tzv. daňový domicil, až potom sa predpokladá, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava atď.
Podľa môjho názoru, daňovníčka, o ktorú ide, podáva priznanie vo Veľkej Británii podľa ich predpisov a u nás z celosvetových príjmov z dôvodu trvalého pobytu (aj keď iné príjmy nemá).
Neznamená to, že tu bude platiť aj daň. Podľa čl. 22 ods. 2 tejto zmluvy platí, že príjmy tam zdanené sú u nás vyňaté zo zdanenia. Z nášho daňového zákona však vyplýva, že do daňového priznania sa napriek tomu musia uviesť. Pôjde o formálne na uvedenie tohto príjmu do priznania a prakticky zostanú zdanené len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR (čo v tomto prípade nie je aktuálne).
Ak má vaša priateľka problém s uvedením daňovej rezidencie, správca dane, to je miestne príslušný daňový úrad podľa jej trvalého pobytu, jej vydá, na základe žiadosti, potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedeného v § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov k územiu SR.
Miestna príslušnosť daňovníka sa určuje v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.