Cestovné náhrady
Manžel je živnostník na Slovensku. Chodí za prácou do Česka v turnuse 25 -- 30 dní. Môže si uplatniť cestovné náhrady -- diéty, ak fakturuje práce českému odberateľovi? Môže si ich uplatniť, aj keď fakturuje práce slovenskému odberateľovi, ale práce sa uskutočnili v Česku?
-- Uplatnenie výdavkov podnikateľov na daňové účely upravuje § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V tomto prípade ide o § 19 ods. 2 písm. e), podľa ktorého musí ísť o výdavky vynaložené v súvislosti s podnikateľkou činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom tento daňovník činnosti pravidelne vykonáva, atď. Musia byť teda splnené podmienky tzv. pracovnej alebo služobnej cesty mimo pravidelného pracoviska (napr. sídlo firmy, kancelária a pod.). Postupuje sa podobne ako u zamestnancov.
Práca v Česku
Má Slovák s trvalým alebo prechodným bydliskom na Slovensku podať daňové priznanie, ak pracuje trvale v Česku alebo krajinách EÚ a tam odvádza dane?
-- Ak je tento daňovník tzv. daňovým rezidentom na Slovensku (ak tu má trvalý pobyt atď.) a mal v roku 2005 príjmy z Českej republiky, tak je povinný podať aj u nás daňové priznanie, pretože má daňovú povinnosť z celosvetových príjmov. Daň zaplatená v ČR sa mu v zmysle platnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia u nás započíta na našu daňovú povinnosť.
Pri príjmoch plynúcich z ostatných krajín EÚ sa postupuje podobne s tým, že z príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva, či daň zaplatená v druhom štáte sa u nás započíta na daňovú povinnosť (ako v prípade ČR) alebo sa bude uplatňovať princíp vyňatia zo zdanenia u nás (v zmysle zmluvy). Predpokladáme, že tento daňovník je daňovým rezidentom na Slovensku.
Odlišný postup je v prípade, ak zmluva s príslušným štátom nie je uzatvorená. Vtedy bude príjem u nás vyňatý zo zdanenia len vtedy, ak ide o príjem zo závislej činnosti a ak bol v príslušnom štáte preukázateľne zdanený.
Daňové priznanie sa však musí podať vo všetkých prípadoch (aj pri vyňatých príjmoch), ak zdaniteľné príjmy za rok 2005 boli vyššie ako 43 968 Sk.
Výnimkou, keď nie je povinnosť podať daňové priznanie, je prípad, ak by mal daňovník len príjmy zo závislej činnosti ako zamestnanec Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ, alebo ak by išlo o daňovníka, ktorý používa výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ktorý poberal v roku 2005 len príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu SR.
Kde podať priznanie
Na ktorý finančný úrad je potrebné podať daňové priznanie, pokiaľ som počas celého roku 2005 pracovala iba v ČR? Pracovný pomer bol ukončený k 31. 12. 2005 a keďže som svojho bývalého zamestnávateľa do 15. 2. 2006 nepožiadala o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, musím si ho podať sama. V ČR som nemala hlásený pobyt (nemala som informáciu, že je to povinné) a trvalý pobyt mám na území SR.
-- V prvom rade pripomíname, že o vykonanie ročného zúčtovania ste ani nemohli požiadať, pretože ste mali okrem príjmov zo zdrojov na území SR aj príjmy plynúce zo zdrojov na území ČR. Vtedy je povinnosť podať daňové priznanie (ak boli všetky príjmy vyššie ako 43 968 Sk). Keďže máte na území SR trvalý pobyt, ste povinná podať daňové priznanie z celosvetových príjmov u nás, a to na svoj miestne príslušný daňový úrad. Podľa § 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa miestna príslušnom správcu dane riadi u fyzickej osoby všeobecne jej trvalým pobytom (zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov), v ostatných prípadoch sa sleduje obvyklé zdržiavanie sa atď., čo však nebude váš prípad. Dôležité teda na určenie miestnej príslušnosti správcu dane nie je to, odkiaľ vám plynuli príjmy, ale kde máte trvalý pobyt.
Daňové priznanie A alebo B?
Pracovný pomer u zamestnávateľa som skončila 2. januára 2005. O dôchodok som požiadala spätne a poberám ho od 1. januára 2004. Zamestnávateľ mi poslal na potreby daňového priznania potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2005 nasledovne:
1. Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti -- 146 349 Sk
2. Poistné a príspevky -- 802 Sk
3. Čiastkový základ dane -- 145 547 Sk
4. Úhrn preddavkov na daň -- 27 653 Sk
Počas pracovného pomeru som mala uzatvorenú zmluvu na doplnkové dôchodkové poistenie s poisťovňou Tatry-Sympatia a DDP Pokoj. V DDP Tatry-Sympatia bol môj vklad 25 800 Sk, príspevok zamestnávateľa 21 600 Sk, výnosy z môjho vkladu 4 056 Sk a výnosy z príspevkov zamestnávateľa 2 900 Sk.
Za rok 2005 mi DDP Tatry-Sympatia vyplatila 9 512 Sk. Poisťovňa mi bude dôchodok vyplácať na základe zmluvy po dobu šesť rokov. V DDP Pokoj mi zamestnávateľ neprispieval a celú sumu, ktorú som si nasporila, mi poisťovňa vyplatila v roku 2005, išlo o 32 860 Sk.
Mám vyplniť daňové priznanie A alebo B. Ak musím vyplniť typ B, v akej výške možno zahrnúť náklady na DDP?
-- Podľa nášho názoru stačí, ak vyplníte daňové priznanie typ A. Platí to za predpokladu, že plnenie, ktoré ste dostali vyplatené od doplnkovej dôchodkovej poisťovne, boli dávky z tohto typu poistenia/sporenia (vrátane odstupného). Tieto plnenia poisťovňa mala vyplatiť po zdanení (§ 43 ods. 3 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Tento príjem nemusíte do daňového priznania uvádzať, pretože je daňovo vyrovnaný. Bolo by to aj zbytočné, keďže máte zdaniteľné príjmy takého rozsahu, že by to daňovú povinnosť neovplyvnilo. Ak ste iné príjmy nemali, uvediete do priznania len príjmy od zamestnávateľa na základe potvrdenia od neho. V podstate, ak ste iné príjmy nemali, mohli ste do 15. februára 2006 požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a daňové priznanie by ste nemuseli podávať.
Daň a licencia na starobné dôchodkové sporenie
Som zamestnaná a popritom mám licenciu na starobné dôchodkové sporenie (SDS). Môžem si v daňovom priznaní za rok 2005 uplatniť paušálne výdavky 25 percent z príjmov za SDS? Môže si sprostredkovateľ SDS uplatniť za rok 2005 paušálne výdavky vo výške 25 percent z dosiahnutých príjmov za túto činnosť?
-- Na obe otázky je rovnaká odpoveď. Podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je možné aj z tohto príjmu uplatniť výdavky vo výške 25 percent z dosiahnutých príjmov, ak sa daňovník nerozhodol pre uplatnenie výdavkov v skutočnej a preukázateľnej výške (a ak nejde o platiteľa DPH). Okrem toho je možné uplatniť aj prípadné zaplatené poistné, ak si tento daňovník z uvedeného dôvodu platil (na zdravotné poistenie, prípadne do Sociálnej poisťovne).
Cenné papiere
V rubrike Najčastejšie otázky ste 8. marca na strane 23 uverejnili odpoveď na otázku čitateľa k predaju akcií. Z odpovede vyplýva, že na zdanenie príjmu z predaja cenného papiera je rozhodujúca doba medzi jeho nadobudnutím a predajom. Som držiteľom cenných papierov, preto je otázka ich zdaňovania veľmi dôležitá. Podľa mojich znalostí sa zdaňovanie cenných papierov riadi už novelizovaným zákonom o dani z príjmov. Prosím o objasnenie danej problematiky.
-- Odpoveď v uvedenom príspevku, ktorá bola z úrovne Daňového riaditeľstva, reagovala na konkrétnu otázku, ktorá sa týkala predaja akcií z kupónovej privatizácie. Na predaj týchto akcií sa ešte vzťahuje právny stav platný pred teraz účinným zákonom o dani z príjmov. V tom čase bola podstatná doba medzi nadobudnutím a predajom.
V súčasnosti platí, že na príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých po 1. januári 2004 sa už neberie do úvahy doba medzi ich nadobudnutím a predajom. Od dane je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, po znížení o výdavky (nadobúdacia cena atď.), spolu s ďalšími, v zákone uvedenými tzv. príležitostnými príjmami, do výšky 5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka (za rok 2005 to je 22 900 Sk). Bližšie treba pozrieť ustanovenie § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keďže môže ísť o predaj cenných papierov nadobudnutých v rôznom čase (aj pred 1. januárom 2004, keď sa musí zobrať do úvahy právny stav platný v čase ich nadobudnutia), každý prípad sa musí posúdiť osobitne.
Pracovná zmluva so zamestnávateľom v zahraničí
Dcéra pracovala celý rok v Česku, kde má riadne uzavretú pracovnú zmluvu. Trvalý pobyt má na Slovensku. Bude povinná podať daňové priznanie v Česku alebo na Slovensku?
--To, či je táto daňovníčka povinná podať daňové priznanie v Českej republike, vyplýva zo zákona platného v Česku.
Pokiaľ ide o povinnosť voči nášmu štátu, je podstatné, či je vaša dcéra daňovým rezidentom v Česku alebo na Slovensku. Tam, kde je daňovým rezidentom, musí podať daňové priznanie z celosvetových príjmov. Tam, kde nie je daňovým rezidentom, tak len priznanie z príjmov plynúcich z daného územia.
Podľa čl. 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú má SR uzatvorenú s ČR (oznámenie č. 238/2003 Z. z.), platí, že ak má daňovník bydlisko, trvalý pobyt atď. na Slovensku, potom je daňovým rezidentom v SR a daňové priznanie je povinný podať pravdepodobne aj v ČR, aj v SR. U nás je povinný tak spraviť z celosvetových príjmov a v ČR len z príjmov plynúcich zo zdrojov v ČR. Platí to aj v prípade, ak ide o ten istý príjem. Podľa uvedeného článku zmluvy sú riešené postupy, ak by bola táto daňovníčka rezidentom oboch štátov. To sa jej však, na základe údajov uvedených v otázke, zrejme týkať nebude.
Predaj zdedeného bytu
Je od dane oslobodený nasledujúci príjem podľa § 9 ods. 1 písm. a) alebo c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov? Ide o zamestnanca, ktorý v júni v roku 2005 predal byt, ktorý zdedil v dedičskom konaní po matke. Matka zamestnanca mala v byte trvalý pobyt od roku 1988, ale v osobnom vlastníctve bol len od roku 1999. V roku 2000 zomrela, byt zdedil zamestnanec v novembri 2000. Nemal v tomto byte trvalý pobyt. Požiadal nás o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2005. Môžeme mu ho vykonať?
-- Oslobodenie od dane z príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa týka predaja bytu, ak predávajúci mal v ňom trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred predajom. Toto oslobodenie sa na tohto zamestnanca teda nevzťahuje.
Oslobodenie od dane z príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. c) cit. zákona sa nevzťahuje na predaj zdedených bytov v nadväznosti na trvalý pobyt. Ide o daňové oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) atď.
Ak teda zamestnanec zdedil po matke byt, v prípade jeho predaja na účely daňového oslobodenia muselo uplynúť aspoň päť rokov od nadobudnutia vlastníctva. Keďže matka zamestnanca byt vlastnila od roku 1999, táto doba plynula do roku 2004 vrátane. To znamená, že ak zamestnanec predal zdedený byt po matke v roku 2005, tak už 5-ročná doba na daňové oslobodenie bola dodržaná (počíta sa do nej aj doba vlastníctva poručiteľa). Nie je teda podstatný moment nadobudnutia vlastníctva bytu u tohto zamestnanca (dedičstvo -- november 2000), ale moment nadobudnutia vlastníctva (zápis do katastra nehnuteľností) jeho matky.
Z uvedeného vyplýva, že u zamestnanca ide o príjem od dane oslobodený a je možné vykonať mu ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2005.
StoryEditor