15. decembra 1791 prijali americkí zákonodarcovia k novej ústave desať dodatkov. Listina práv (Bill of Rights) dodnes chráni slobodu slova, zhromažďovania, právo vlastniť zbraň či právo na spravodlivý proces.
Nedokonalé Články
Spojené štáty v tom čase existovali už pätnásť rokov. 4. júla 1776 vyhlásili predstavitelia Kontinentálneho kongresu nezávislosť od britskej koruny. S vyhlásením nezávislosti a zvrhnutím koruny sa muselo všetkých trinásť pôvodných amerických kolónií premeniť na nezávislé štáty.
Staré výsadné listiny začali postupne nahrádzať jednotlivé štátne ústavy. USA boli vo svojich prvých rokoch skôr voľným zoskupením jednotlivých štátov, ktoré len veľmi ťažko alebo vôbec neprenechávali svoje kompetencie ústredným orgánom - prezidentovi a Kongresu.
Existovali len Články konfederácie, právny dokument, ktorý spolu s Vyhlásením nezávislosti robil Spojené štáty spojenými štátmi. No nedostatky Článkov a narastajúca ambícia federalistov si už o desať rokov vyžiadali mnohé zmeny a vytvorili potrebu novej ústavy.
Pri tvorbe Článkov sa delegáti Kontinentálneho kongresu nezaoberali právnou teóriou, ale skôr praktickými otázkami. Všetci sa zhodli na tom, že Kongres bude mať v kompetencii zahraničnú politiku a vedenie vojny. Ostatné - vnútropolitické záležitosti - bolo prenechané jednotlivým štátom. Problémy sa najvypuklejšie ukázali počas osem a pol roka trvajúcej vojny za nezávislosť.
Ústavná revolúcia
Američanom za Britmi ľúto nebolo. Nadvlády sa zbavili, ale ako si mali vládnuť? Po vojenskej a politickej revolúcii, ktorá viedla k improvizovanej vláde Kongresu, nasledovala druhá revolúcia - tentoraz ústavná.
Napríklad už v roku 1779 sa zrodila doktrína o americkom občianstve a začali tiež padať návrhy, aby mal parlament právo donútiť sebecké či nespolupracujúce štáty k poslušnosti. Tlak stúpal. Federalisti presviedčali predstaviteľov jednotlivých štátov i verejnú mienku. (V rámci kampane za prijatie návrhu novej ústavy vznikli aj Listy federalistov autorov Jamesa Madisona, Johna Jaya a Alexandra Hamiltona.) Práca na novej konštitúcii bola zavŕšená vo Filadelfii v roku 1787. Revolučný dokument sa vo svojej preambule odvolával na "ľud Spojených štátov", ostro rozlišoval medzi súkromnou a verejnou sférou, jasne určil kompetencie výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci a vytvoril tzv. systém bŕzd a protiváh, ktorý dodnes bráni, aby ktorákoľvek moc získala na úkor inej.
Život, sloboda, šťastie
Autori ústavy už v čase prijímania dokumentu vedeli, že zakrátko budú v texte nutné zmeny - a to v oblasti základných práv. Už vo Vyhlásení nezávislosti sa považovalo za samozrejmé, že "všetci ľudia sú stvorení navzájom rovní a sú svojím Stvoriteľom obdarovaní neodcudziteľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a budovanie šťastia". Zákonodarcovia však pristupovali k otázke práv opatrne. Niežeby ich nechceli. Naopak, obávali sa, že by ich formálna právna špecifikácia mohla viesť k zasahovaniu vlády do oblastí, ktoré jej neprislúchajú. Nakoniec sa nechal prehovoriť aj Madison, ktorý výpočet práv spočiatku odmietal.
A tak v čase, keď vo Francúzsku zvíťazila sociálna revolúcia, na opačnom brehu Atlantiku otcovia zakladatelia dovŕšili ústavnú revolúciu. Obe deklarovali ľudské a občianske práva, ich realizácia sa však líšila. Kým vo Francúzsku došlo zakrátko k vláde teroru, despotickosti a reštaurácii monarchie, v Spojených štátoch pretrvali ústavné dodatky dodnes.
Z Listiny práv
1. Kongres nesmie vydávať zákony zavádzajúce nejaké náboženstvo, alebo zákony, ktoré by zakazovali slobodné vyznávanie nejakého náboženstva; rovnako nesmie vydávať zákony obmedzujúce slobodu slova alebo tlače; alebo právo ľudu slobodne sa zhromažďovať a právo podávať štátnym orgánom žiadosti o nápravu krívd.
2. Dobre organizovaná milícia je nevyhnutná v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudí držať a nosiť zbrane nesmie byť preto obmedzované.
3. Nijaký vojak nesmie byť v čase mieru ubytovaný v dome bez súhlasu jeho vlastníka; platí to aj v čase vojny, iba ak by sa tak stalo spôsobom, ktorý určí zákon.
4. Právo ľudí na ochranu domovej a osobnej slobody, písomností a majetku nesmie byť porušované neoprávnenými prehliadkami a konfiškáciami; nesmie byť vydaný žiaden príkaz, ktorý by sa neopieral o zdôvodnené zistenie, doložené prísahou alebo iným spôsobom...
5. Žiadna osoba sa nesmie zodpovedať z hrdelného zločinu alebo iného ťažkého trestného činu bez toho, aby na ňu nebola podaná žaloba alebo nebolo vznesené formálne obvinenie zo strany Veľkej poroty...