Nie som politológ ani komentátor a mojou profesiovou dráhou je pomáhať núdznym, chorým a zdravotne postihnutým občanom.
V ostatnom čase sa však zamýšľam čoraz viac aj nad politickou situáciou, pretože život na Slovensku mi nie je ľahostajný .
Z pohľadu manažérskeho som sa zamyslel nad niektorými politickými stranami. Vnímam to tak, že ak niektoré politické strany nemali žiadne ideály, tak potom vystupovali živelne, nevidel som nijaký systém uvažovania, okrem osobného prospechu a poškodzovania protivníka. Na odborné témy potom nebolo príliš veľa času.
Keď tak lovím v minulosti, ku všetkej úcte na máloktorom predsedovi strany bolo vidieť, že má na zreteli záujmy členov svojej strany. Prevažne sa prezentujú podľa svojho najlepšieho svedomia a ľudia sa k nim pridávajú podľa náhodných či aktuálnych sympatií. Niektorí dokonca dávajú svoje meno do názvu strany.
Také sú dnes pravidlá hry, ktoré všetci akceptujú. Ale podľa mňa to nie je pravá demokracia. Politické strany vo svojom vnútri nie sú často dostatočne demokratické. Vidieť to aj na tom, že vari žiadna strana v poprevratových dejinách Slovenska politicky neprežila svojich otcov zakladateľov. Preto sa mi zdá, že mnohé politické strany nie sú schopné, alebo zjavne nechcú vybudovať skutočne demokratickú spoločnosť.
Mnohé poprevratové strany, aj tie prvé ako VPN, vznikali ako projekty úzkej skupiny zakladateľov. Títo si rozdelili vrcholové posty na dlhé roky a neprejavovali záujem pustiť medzi seba úplne neznámych, nových členov zdola. Nemali záujem nechať si od členstva diktovať zásady svojej politiky. Už tie samotné strany neboli o ideáloch.
Tie v lepšom prípade často slúžili len na marketingové účely. Ak sa v takej strane predsa len niekto presadil, čo mal iné zámery ako úzke vedenie, obvykle sa taká strana rozpadla. Častejšie to úzke vedenie malo dosť síl, aby sa obhájilo, ale ambiciózny politik - vychádzajúca hviezda - potom odišiel zo strany a založil si novú. Z takéhoto politického prostredia vyrastajú často vodcovia, nie demokrati.
Ľudia sa mnohokrát nechajú pomýliť tým, že vodcovia sú mnohokrát schopní ľudia a v praktickej politike majú veľa dobrých výsledkov. Ale demokracia je úplne iná téma. Skutoční rodení vodcovia sa dokážu nechať viesť, a naopak deštrukčné neovládateľné živly nedokážu viesť iných.
Asi sme mali zorganizovať ústavodarné zhromaždenie, ktoré mohlo mať hoci 5 rokov na moderovanie verejnej diskusie o politickom systéme a texte ústavy.
Ten text, ktorý by také ústavodarné zhromaždenie zostavilo, malo ratifikovať referendum a žiadna ďalšia politická reprezentácia nemala mať možnosť meniť ústavu. Jedine novým referendom. Takto mohla naša spoločnosť vykročiť k demokracii a stále ešte môže, ale už stratila 30 rokov a viaceré sľubné generácie ľudí.