Slovenská vláda sa snaží maximalizovať daňové príjmy. Je to pochopiteľný krok a v tomto sa nelíšime od ďalších krajín EÚ, ktoré hľadajú diery v existujúcom daňovom systéme a snažia sa ich „upchať“. Problém je však v tom, že si zvolila zlý spôsob aj smer. Potvrdzujú to najzásadnejšie zmeny v oblasti daní z príjmov za posledných pätnásť rokov, ktoré budú platiť od 1. januára.
Začnem zmenou, ktorá je veľmi nenápadná, ale podľa mojich skúseností najzásadnejšia. Podnikové reorganizácie. Slovné spojenie, ktoré sa na prvý pohľad nevymyká z radu „nudných ekonomických termínov“, zásadne určuje atraktivitu podnikania v tom-ktorom štáte. V Európe je dlhodobo absolútnym základom prístupu takzvaná daňovo neutrálna firemná reorganizácia. To znamená, že platí zvyk, že firemné reorganizácie – spájanie a delenie firiem, zmena právnej formy – ktoré majú legitímny, obhájiteľný ekonomický dôvod, prebiehajú vždy daňovo neutrálne. Čiže sa nezdaňujú. Tam, kde Nemecko a Rakúsko vidia účtovnú hodnotu, však Slovensko vidí potenciálny zisk. A preto sa vláda rozhodla uvaliť povinne daň tam, kde doteraz neexistovala.
Kým Nemci a Rakúšania majú osobitnú legislatívu pre oblasť reorganizácií, Slovensko ju nemá. Vláda sa rozhodla ísť rýchlou cestou a všetko zdaniť. Problém však je, že si štát už nepýta daň z reálneho predaja, z ktorého firma vytvorí reálny zisk, ale zo zmeny účtovnej hodnoty. Aj keď spojením či oddelením firiem nikto žiadny zisk nevytvoril.
Tento prístup je, žiaľ, symptomatický. Vláda v snahe zvyšovať príjmy objaví potenciálny nový zdroj a podnikne naň „kobercový nálet“. Nepozerá na firmy individuálne, nehľadá podvodníkov analyzovaním big data a identifikovaním podozrivého správania. Skrátka, uvalí na všetkých novú daňovú povinnosť a vybavené. Tento prístup však decimuje podnikateľské prostredie a znižuje atraktivitu Slovenska pre investorov.
Slovensko už, žiaľ, dávnejšie opustilo cestu jednoduchej ekonomickej legislatívy, ktorá adresne odmeňuje poctivých a trestá nepoctivých. Stratili sme štatút krajiny, ktorá má prehľadný daňový systém, napríklad zavedením dvojitého zdaňovania zisku (hovorím o dani z dividend). Niekoľko pozitívnych krokov, ktoré sa vláde podarí urobiť – napríklad index daňovej a colnej spoľahlivosti – nedokáže vyvážiť systémové chyby. Ak sa štátna mašinéria včas nespamätá, môžeme to všetci pocítiť na výkone ekonomiky. A pri najbližšej kríze na väčšom prepade hospodárstva ako v okolitých krajinách.