Predchádzajúci rok na kapitálových trhoch priniesol pády akciových indexov a rast úrokových sadzieb, predovšetkým v USA. Hlavná téma takto pred rokom bola otázka, kam a ako rýchlo môžu sadzby rásť. Na začiatku januára 2019 to už bola otázka, či ešte vôbec budú sadzby rásť. A na jeho konci už je jasno. Nebudú.
Údaje v druhej polovici roka 2018 ukazovali na spomaľovanie globálneho rastu. Obchodné vojny USA, brexit, ale aj rast sadzieb si začali vyberať svoju daň. Koncom januára zasadala ECB, sadzby nezmenila, no na nasledujúcej tlačovke guvernér ECB zdôrazňoval skôr riziká pomalšieho rastu a horšieho vývoja v eurozóne. Ešte nedávno bol konsenzus, že prvé zvýšenie sadzieb v eurozóne príde na jeseň 2019, dnes sa už posunuli očakávania na začiatok roka 2020. A ak aj príde, bude zvyšovanie sadzieb pomalé a postupné. No je dosť možné, že s rastom sadzieb v eurozóne sa to nakoniec skončí ako s tým Godotom. Či tak alebo onak, extrémne nízke úrokové sadzby tu s nami ešte nejaký čas pobudnú.
Dlhodobé spolunažívanie s nulovými sadzbami úspešne praktizuje japonská centrálna banka. Na stretnutí, pár dní pred ECB, potvrdila svoj záväzok udržiavať výnos desaťročného japonského štátneho dlhopisu na nule. Zároveň rozhodla o ponechaní masívneho programu odkupu aktív z trhu. V predposledný januárový deň to zaklincoval Fed. Ten už koncom roka 2018 zjemnil svoje predchádzajúce tvrdenia a trh už razom nečakal štyri, ale len dve zvýšenia sadzieb v tomto roku. Na svojom januárovom zasadaní Fed otočil ešte viac a je dosť možné, že žiadne zvyšovanie sadzieb už nebude.
Okrem centrálnych bánk sa pozornosť trhov čoraz viac obracia k brexitu. Koniec marca sa blíži, no v Spojenom kráľovstve je stále patová situácia. Časť poslancov a verejnosti nechce žiadny brexit, časť chce mäkký brexit a časť tvrdý. A k nadpolovičnej väčšine má každý tábor ďaleko.
Akciové trhy reagovali na vidinu nižších úrokových sadzieb pozitívne. Časť strát z katastrofálneho decembra je tak už vymazaná. Japonské indexy vzrástli od začiatku roka o štyri, európske o päť až šesť a americké dokonca o sedem až osem percent. Podobne rástli aj rozvíjajúce sa trhy.
Rétorika centrálnych bánk sa prejavila aj na dlhopisoch. Ich výnosy klesali a ceny tým rástli. Nemecký štátny desaťročný dlhopis sa obchoduje s výnosom pod 0,20 percenta. Zužujú sa aj kreditné prirážky podnikových či bankových dlhopisov a darí sa aj večným „problémistom“ z krajiny v tvare čižmy. Úplne sa tak pretočil vývoj z roka 2018, keď výnosy rástli a prirážky sa rozširovali. Rast cien dlhopisov aj akcií sa prejavil aj na dôchodkových fondoch. Za január garantované fondy vzrástli v priemere okolo štvrť percenta.
Výrazne sa darilo aj negarantovaným, v priemere sa zhodnotili o takmer päť percent v závislosti od veľkosti akciovej zložky. Za január dokázali získať späť takmer všetko, čo za minulý rok stratili. „Odborníci“, ktorí na základe koncoročných slabších výsledkov videli krízu druhého piliera, tak môžu začať písať opravné články. Kolísanie trhov je totiž ich prirodzenou súčasťou, nie krízou.