Ani na začiatku apríla nie sme múdrejší, ako nakoniec brexit dopadne. Kúpený čas sa pomaly míňa, no výsledkom je iba prehlbujúci sa chaos. Mayovej dohodu parlament neschválil ani na tretíkrát, séria indikatívnych nezáväzných hlasovaní parlamentu do tmy žiadne nové svetlo nepriniesla. V hre tak ostávajú stále všetky tri možnosti brexitu – tvrdý, mäkký, ale aj žiadny.
Marec nepriniesol zásadný prelom ani do druhej nekonečnej ságy – obchodných rokovaní medzi Čínou a USA. Kým vo februári 2019 sa marec javil ako dátum stretnutia prezidentov spomínaných krajín a podpísania dohody, v marci už padali júnové termíny.
Popri politikoch sa činili aj centrálne banky, takže trhy mali dostatok impulzov na čulé obchodovanie. Začiatkom marca zasadala ECB. Keďže takmer všetky makroekonomické údaje ukazujú na spomalenie ekonomického rastu, pri rozhodovaní veľmi na výber nemala. Oficiálne oznámila novú sériu pôžičiek pre banky, ako aj „odklad“ zvyšovania sadzieb. ECB tak paradoxne na jednej strane svojou politikou nízkych sadzieb zhoršuje finančný stav bánk, ktoré potom sanuje cez programy dlhodobých lacných pôžičiek.
Čím dlhšie bude takýto stav pretrvávať, tým bude situácia horšia. Plánované normalizovanie menovej politiky tak ostalo len pri ukončení odkupovania dlhopisov z trhu. Záporné úrokové sadzby či program dodávania likvidity do bánk cez dlhodobé pôžičky tak ostávajú aj naďalej v platnosti. Koniec koncov, normalizácia môže prebehnúť aj tak, že kroky nenormálne sa vyhlásia za normálne. Najbližšie zvyšovanie sadzieb ECB signalizuje najskôr na začiatok roka 2020. Navyše, ECB aj naďalej vidí riziká smerom k horšiemu vývoju, ako momentálne očakáva. V marci zasadala aj americká centrálna banka Fed, ktorá ponechala sadzby tiež nezmenené a rovnako ako ECB vidí riziká horšieho vývoja.
Dosah na trhy, predovšetkým dlhopisové, bol tvrdý. Úrokové sadzby klesli prudko nadol. V eurozóne sa desaťročné nemecké dlhopisy dostali s úrokmi do záporných čísel. Takto nízke úroky boli iba krátke obdobie v roku 2016, inak ide o historické minimá. Podľa štatistík z vydaného dlhu štátov eurozóny takmer polovica prináša investorom záporné výnosy. Pokles sa prejavil aj na slovenských štátnych dlhopisoch, keď ich výnosy sú až po sedemročné splatnosti „utopené“ pod nulovou hladinou. Ak by Slovensko vydalo sedemročný dlhopis, tak zo sto eur dnes požičaných by o sedem rokov vrátilo 98. Výnosy klesli aj v USA, kde sa však stále držia na úrovniach okolo 2,5 percenta ročne, čiže rádovo vyššie ako v eurozóne.
Vidina nízkych úrokových sadzieb pomáha aj naďalej akciovým trhom. V strede mesiaca po zasadaní a komuniké Fedu síce na trhoch prevládla skepsa týkajúca sa budúceho vývoja, v závere mesiaca sa však opäť rozplynula. Americké akciové trhy sa za marec zhodnotili rádovo o jedno až dve percentá. Európe sa darilo ešte viac, so zhodnotením do troch percent. Naopak, nedarilo sa japonským akciám, ktoré skončili mierne v mínuse.
Pokles výnosov dlhopisov spôsobil (ako vždy) rast ich cien. Dnešné vyššie zhodnotenie je však zaplatené nižším budúcim zhodnotením. Keďže rástli ceny dlhopisov aj akcií, v raste pokračovali aj dôchodkové fondy. Garantované v priemere pridali k tohtoročnému zhodnoteniu ďalších 0,3 percenta, negarantované fondy zarobili za marec približne jedno percento.