Kým ešte pred pár mesiacmi brali médiá kandidatúru a víťazstvo Angely Merkelovej v parlamentných voľbách 2017 ako hotovú vec, dnes špekulujú o jej konci. Preferencie kresťanských demokratov v dôsledku ústretovej utečeneckej politiky klesajú, rovnako ako obľuba samotnej Merkelovej.
Štyri pätiny Nemcov sa domnievajú, že vláda nemá utečeneckú krízu pod kontrolou. Poslanci z kancelárkinej vlastnej strany spisujú protestné listy a predseda sesterskej CSU Horst Seehofer dokonca hrozí ústavnou žalobou.
Je skutočne možné, že po viac ako desiatich rokoch nastáva koniec jedného veľkého politického osudu, k čomu by určite významne pomohol neúspech v trojici marcových krajinských volieb. Existujú tu ale tiež tri významné dôvody, prečo by sme Merkelovú nemali odpisovať predčasne.
Prvý z nich leží v rozporuplnej interpretácii prieskumov verejnej mienky. Kancelárku aj jej stranu oprávnene desí nepriaznivý trend, kedy preferencie už niekoľko mesiacov klesajú. Inou vecou sú ale vlastné nameraná čísla. CDU sa dnes pohybuje zhruba na 35%, čo je síce citeľne menej než pri nečakane dobrom výsledku z roku 2013 (41%), ale približne na úrovni, ktorá stačila na predchádzajúce dve víťazstvá v rokoch 2005 a 2009.
Druhí sociálni demokrati navyše strácajú viac ako desať percent. Kľúčové teda bude, na akej hladine sa pokles zastaví a ako sa prejaví v krajinských voľbách. Preferencie ako také zatiaľ príliš alarmujúce nie sú, sama Merkelová sa potom stále drží na treťom mieste v rebríčku popularity.
Druhým dôvodom k obozretnosti je umenie politického prežitia, ktoré Merkelová v minulosti mnohokrát preukázala. Obraz neotrasiteľnej "železnej kancelárky" vznikol až v posledných niekoľkých málo rokoch. Merkelová naopak väčšinu svojej politickej kariéry strávila v pozícii, kedy na každú jej chybu netrpezlivo čakali stranícki konkurenti, ktorí dokázali Merkelovú často zahnať do kúta.
V roku 2002 si CDU na úkor Merkelovej zvolila ako volebného lídra predsedu sesterskej CSU Edmunda Stoibera. O tri roky neskôr ju od podobného osudu možno zachránilo len nečakané vyhlásenie predčasných volieb. Na rane potom Merkelová bola vo vláde aj CDU prinajmenšom celých prvých päť rokov svojho premiérstva. Hoci často čelila presile, svojich rivalov vždy dokázala odstaviť a pozíciu si udržať.
Tretím dôvodom je vysoké riziko, do ktorého by sa CDU púšťala výmenou lídra. Chýba jasný nástupca, aj keď napríklad sedemdesiattri-ročný Wolfgang Schäuble sa u kresťanských demokratov i verejnosti teší veľkej autorite. Nového šéfa vlády by ale museli v novej voľbe podporiť aj sociálni demokrati, ktorí sú v schizofrenickej pozícii koaličného partnera i najsilnejšieho súpera a iste by tak nedali nič zadarmo.
Vzhľadom na zásadný význam Merkelovej, kedy veľa voličov v roku 2013 hlasovalo skôr pre kancelárku než pre CDU, by sa logicky objavil problém legitimity nového premiéra. Vyhliadka možných predčasných volieb potom nie je pre nikoho príliš lákavá. Žiadna z parlamentných strán by si v nich totiž podľa súčasných preferencií výrazne nepolepšila a o kreslá by sa musela báť pokojne aj tretina poslancov CDU a CSU.
Angela Merkelová bojuje o svoju budúcnosť, ktorá je pre budúci týždne a mesiace veľmi nepredvídateľná. Svoj osud má ale stále vo vlastných rukách.