"Prežral si si desať minút," privítal ma zostra, aj keď prívetivou ruštinou, otec Olipij, Jevgenijov kolega. "Keby si sa tak dlho nenapchával, exkurzia by bola o desať minút dlhšia. Máme menej ako pol hodiny," uviedol ma do reality. "Ešteže si krajan Škrteľa a Čontofalského. Nejako to vyriešime," dodal futbalový fanúšik v mníšskom habite.
Len na vysvetlenie pre nefanúšikov futbalu: Slováci Martin Škrteľ a Kamil Čontofalský obliekajú dres petrohradského Zenitu. Zenit je jediný klub paťmiliónového mesta v ruskej 1. lige. Fandia mu takmer všetci Petrohradčania. Vrátane otca Olipija. Vďaka Bohu.

Cesta federálneho svätca
História Lavry Alexandra Nevského je paralelou histórie Petrohradu. Založil ju Peter I. začiatkom 18. storočia. Aby sa kláštor v novom hlavnom meste vyrovnal ostatným kláštorom (najstarší je v Kyjeve, ďalší sedemdesiat kilometrov od Moskvy a štvrtý v meste Pečory neďaleko rusko-estónskej hranice), potreboval Peter I. svätca. A nie hocijakého. Potreboval svätca celoruského formátu. V jeho úsilí mu pomohol prvý ruský cár Ivan Hrozný, ktorý po politickom a vojenskom zjednotení Ruska stmelil i svätých. Vybral dvanástich svätcov, ktorí sa od 16. storočia uctievajú na "federálnej" úrovni. Ale aby sa stal Alexander Nevský z lokálneho svätca "federálnym", museli byť zaregistrované zázraky a dobré skutky spojené s jeho osobou alebo pozostatkami. Mnísi kláštora vo Vladimire, kde boli pozostatky Alexandra Nevského pôvodne uložené, ich zaznamenali trinásť.

A zrodil sa svätec
Podozrivých je však niekoľko momentov. Po prvé: všetky zázraky sa uskutočnili po smrti Nevského a súvisia s pozostatkami kniežaťa. Dve Vladimirské kroniky však hovoria o tom, že pri požiari v roku 1491 rakva s pozostatkami Nevského zhorela... Po druhé: pri hľadaní dobrých skutkov sa počítalo najmä s účasťou Nevského v dvoch bitkách. Ruské kroniky ich však opisovali minimálne, zahraničné ich ani nezaregistrovali. Niektorí historici dokonca pochybovali, či vôbec boli. Proti Nevskému hrá tiež fakt, že bol známy otvorením cesty tatársko-mongolským vojskám do ruských kniežactiev a ich podporovaním v ťaženiach proti svojim pokrvným spojencom. Ešte šťastie, že opis oboch fiktívnych bitiek bol zostavený tak, aby z nich Alexander Nevský vyšiel v tom najlepšom svetle, teda ako ochranca ruského národa v bojoch proti Západu, katolíckej cirkvi, Nemcom či Švédom. A hviezda sa zrodila...

Na koho tá voľba padne
Vráťme sa však do Petrohradu. V mladom hlavnom meste si Peter I. lámal hlavu, koho z "federálnych svätých" vybrať za patróna kláštora, mesta a celého Ruska. Preštudoval mnoho historických záznamov a našiel práve Nevského, ktorý takmer päťsto rokov pred založením Petrohradu vybojoval neďaleko mesta jednu zo svojich dvoch pseudobitiek. Alexander Nevský mu vyhovoval hneď z dvoch dôvodov - porazil na Neve Švédov, čo Peter Veľký dokázal pred založením Petrohradu, a narodil sa 30. mája, teda presne v deň ako Peter Veľký.

Ako z učebnice pána Kotlera
Bolo rozhodnuté. Rakvu s pozostatkami mali z Vladimira previezť do kláštora v Petrohrade. Čo však prevážali v skutočnosti, keď podľa Vladimirských kroník rakva podľahla požiaru? Ktovie. Ďalším dôvodom na špekulácie je aj to, že Peter I. po prevezení pozostatkov Nevského do Petrohradu nazrel do rakvy, zamkol ju a kľúč hodil do Nevy. Pre istotu. Nové hlavné mesto však bolo zachránené a konečne plnohodnotné - získalo svojho svätca. Presne v roku 1723 teda rakva cestovala z Vladimira, Moskvy, Tveru, Novgorodu a ďalších miest až do Petrohradu. Na každej zastávke sa, samozrejme, slúžili omše. Veriaci mali totiž pochopiť, že hlavné mesto bude mať svätca a pravoslávna cirkev novú svätyňu, ktorú treba navštevovať. Múdry reklamný ťah. Ako z učebnice klasika marketingu pána Kotlera.

KGB zasahuje
V kláštore, kde sa nachádza rakva dnes, však nevydržala dlho. "Pozostatky Nevského sú u nás od roku 1724," hovorí mi otec Olipij a pokračuje: "V Petrohrade však nenašli pokoj. V kostole boli viac než šesťdesiat rokov. Potom ich previezli do nového svätostánku - katedrály. Dcéra Petra Veľkého, Elizabeta Petrovna, na ne nechala vyrobiť novú rakvu. Umelecké dielo vážilo 1,3 tony a bolo celé zo striebra."
Ani nová rakva však nepomohla ukončiť púť svätcových pozostatkov. Prešlo len niečo vyše storočia a Alexander Nevský sa opäť sťahoval, tentoraz do Múzea náboženstva a ateizmu v centre Petrohradu. V 20. rokoch minulého storočia totiž komunisti kláštor zatvorili. Pre istotu. Zbierky vzácnych kníh a cenností rozoslali do múzeí po celom bývalom Sovietskom zväze, niektoré exponáty odpredali do zahraničia. Do kláštora nasťahovali závody. Ako spomenul otec Olipij, jeden z nich vyrábal zbrane...
Z vnútorného dvora svätyne si komunisti dokonca urobili cintorín pre vyvolených. Medzi pochovanými možno nájsť agentov KGB, komunistov, vojakov. Trochu netradičné miesta mŕtvych, ak vezmeme do úvahy, že ide o jeden z hlavných svätostánkov pravoslávia.

Biznis je biznis
Kláštor Petra Nevského začal opäť fungovať v roku 1996. "Väčšina budov sa vrátila do vlastníctva cirkvi," komentuje reštitúcie otec Olipij. "Nevyrovnaný zostal majetok firmy Prometeus, ktorá vznikla ešte počas komunizmu a po roku 1989 ju privatizovali. Alexander Nevský sa k nám pred necelými desiatimi rokmi vrátil."
Je jasné, že cirkev Nevského potrebuje. Bez neho by kláštor nebol kláštorom. Bez neho by nepriťahovala také množstvo veriacich, pútnikov a turistov. A veriaci? To nie sú len bratia a sestry, ale aj zdroj príjmov. Biznis je biznis.
Súboj o Alexandra Nevského teda pokračuje. Kým jeho pozostatky odpočívajú v kláštore, striebornú rakvu od Elizabety Petrovny možno obdivovať v Ermitáži múzea. "Veriaci, ktorí navštívili múzeum, mi hovorili, že rakva dáva odlesk čiernej farby," hovorí otec Olipij. "Asi sa necíti dobre a ukazuje, že by chcela plniť svoj pôvodný účel. Ermitáž nám ju však nechce vrátiť," dodáva skľúčene. Bývalé hlavné mesto však svätca i rakvu potrebuje aj dnes.