Hydina má chrípku, dobytok je šialený, kapry sú kontaminované..., nehrozí nám nejaké nebezpečenstvo aj z liekov?
-- Túto otázku považujem za poriadne nadsadenú a v prípade liekov za nepravdepodobnú. My za svoju prácu ručíme...
...napokon poslaním Štátneho ústavu na kontrolu liečiv je práve zabrániť, aby sa oficiálnymi cestami nedostali do obehu lieky s nežiaducimi účinkami...
-- Opakujem, ručíme za to, že registrované lieky sú bezpečné, kvalitné a účinné. Každý liek, ktorý je v ponuke lekární, prechádza testovaním a registráciou v našom ústave. Nevylučujem však, že na trh sa môžu dostať lieky, ktoré idú nelegálnou cestou. Za tieto však náš ústav neručí.
Občan, pacient však nemôže vedieť, že ponúkaný liek -- napríklad cez internet -- nie je odskúšaný a registrovaný...
-- Naozaj nemožno vylúčiť, že sa na trh môžu dostať aj nekontrolované lieky. My však o tom nevieme, a preto ich nemôžeme testovať. Odporúčame lieky kupovať len v sieti lekární, kde ŠÚKL vykonáva inšpekcie. Pri tejto príležitosti by som však zároveň upozornil verejnosť, že netreba podliehať panike z epidémií (vtáčia chrípka) a bez rozmyslenia nakupovať "zaručene účinné" lieky od rôznych neautorizovaných predajcov.
Do akej miery sú pre ústav zárukou účinnosti a bezpečnosti lieky zo zahraničia, od renomovaných firiem?
-- Bez ohľadu na to, odkiaľ liek prichádza, ručíme len za tie lieky, ktoré prešli registračným procesom. To platí pre celé Slovensko, pretože Štátny ústav pre kontrolu liečiv pôsobí celoplošne, máme 5 regionálnych kontrolných laboratórií so sídlom v Bratislave, Topoľčanoch, vo Zvolene, v Žiline a Košiciach (spolu má ŠÚKL 205 zamestnancov).
Keby ste porovnali personálne a materiálové vybavenie vám známych zahraničných ústavov s našimi podmienkami, ako by sme dopadli?
-- Nemôžeme sa porovnávať ani s našimi susedmi. Napríklad podobná inštitúcia v Českej republike má približne 400 zamestnancov, asi toľko aj Maďarsko, v Poľsku je to ešte o sto viac... Hoci sme personálne očividne "podvyživení", vykonávame tú istú činnosť ako ústavy v spomenutých krajinách. Bojujeme o miesta pre ďalších ľudí.
Ako je na tom ústav s ekonomikou?
-- Výdavkami i príjmami sme napojení na štátny rozpočet. Ročne na prevádzku potrebujeme 97 -- 98 miliónov korún, a náš zisk, ktorý odvádzame štátu, ročne predstavuje 100 až 110 mil. Sk.
S akými problémami sa najčastejšie stretávate pri vašej práci? Nemáme na mysli len konkurenčné vzťahy.
-- Za uplynulých desať mesiacov, čo vediem ústav, som sa s ničím podobným nestretol. Skôr si vážim, že farmaceutické firmy ani obchodní partneri na nás nevyvíjajú tlak, aby sme niektorý preparát pri registrovaní vybavili rýchlejšie.
Je pomaly čas bilancovať rok a aj vaše pôsobenie vo funkcii riaditeľa. S akými prioritami ste prichádzali a s akým výsledkom sa ich naplnenie skončilo?
-- Približne o jedenásť mesiacov sa nám podarilo skrátiť termín odovzdania prístavby k nášmu ústavu do prevádzky. Keď si premietnem, že mesačné náklady sú dva až tri milióny, tak sme usporili zaujímavú sumu zo štatistických indexov. To ma uspokojuje. Zároveň sme presťahovali vysunuté pracovisko -- Kontrolné laboratórium 1 z Petržalky do hlavnej budovy ústavu. Podarilo sa tiež pripraviť legislatívny zámer zákona o Úrade pre humánnu farmáciu, ktorý už prerokovala vláda s cieľom transformovať náš ústav. Pri nástupe do funkcie riaditeľa ústavu som dal vykonať personálny audit, ktorý poukázal na potrebu 46 nových pracovných miest. Ako osobnú prehru vnímam fakt, že namiesto požadovaných nových pracovných miest sme na ministerstve zdravotníctva získali len štyri miesta v štátnej službe. V oblasti registrácie nových liekov jednoducho nestíhame a bez ďalších ľudí ani nebudeme stíhať. Na registráciu máme predpísaných 210 dní, časť žiadostí sa vybavuje v zákonom stanovenej lehote, avšak vybavenie niektorých žiadostí trvá aj mesiace, v niektorých prípadoch až roky. Je potrebné podotknúť, že v mnohých prípadoch proces registrácie nie je vykonaný v zákonnej lehote pre nekompletne predloženú dokumentáciu zo strany žiadateľa... Nemusím hovoriť o tom, ako sa zahrávame so svojím dobrým menom v zahraničí. Tento problém bude len narastať, neutečieme pred ním ani my, ani ministerstvo. Prioritou na budúci rok preto zostáva presviedčanie ministerstva o tom, že nových pracovníkov existenčne potrebujeme.