Poviedky, novely, aforizmy, podobenstvá, fragmenty... Originálne príbehy a momentky, ktoré autor často spracúval civilným jazykom. Najväčší vplyv na Franza Kafku mala údajne niekoľkonásobná izolácia, v ktorej strávil celý svoj život. Neporozumenie s otcom a nejasné národnostné pozície (Kafka bol nemecky píšucim pražským Židom), ako aj zvláštny vzťah k ženám mali na jeho literárnu tvorbu nemalý dosah. Motív odcudzenia sa markantne prejavuje napríklad v známej poviedke Premena. Gregor Samsa, mladý pracujúci muž, ktorý je živiteľom rodiny namiesto otca, sa jedného dňa prebúdza vo svojej posteli a zisťuje, že sa premenil na akýsi druh hmyzu. Stal sa z neho chrobák, ktorý ďalej nie je schopný chodiť do práce, ležať na chrbte, prijímať tradičnú potravu, ale ani komunikovať so svojimi najbližšími. Je odsúdený na zánik, hoci spočiatku si to neuvedomuje, alebo nechce priznať. Metafora autorovho osobného životného príbehu má však všeobecnú platnosť -- problém nepochopenia jednotlivca spoločnosťou je aktuálny aj v súčasnosti. Kafka ho tematizuje aj v podobenstve Pred zákonom, ktoré je inak súčasťou románu Proces. Tu sa istý muž dostáva pred dvere zákona, no ich strážca ho odmieta pustiť ďalej. Muž strávi roky naliehaním, strážca sa však nedá obmäkčiť. Napokon pred očami umierajúceho starca sám vstúpi do zákona a dvere za sebou definitívne zavrie. Popri týchto textoch sa v zbierke objavujú aj iné, nemenej pôsobivé poviedky, akými sú Brloh či Speváčka Jozefína alebo myší národ.
Zvláštnu kapitolu Kafkovej tvorby tvoria najkratšie prozaické útvary: aforizmy a paraboly. Prostredníctvom týchto textov sa autorovi, ktorý z historického hľadiska patrí k vlne expresionizmu, podarilo zachytiť momenty zo života človeka, ktorý sa ocitne v existenciálnej situácii. Od daných diel však nemožno očakávať veľkolepú záverečnú pointu či otvorene mravoučné závery. Často z jediného súvetia či rozvitej vety pozostávajúce texty totiž zachytávajú len určitý záchvev ľudského vnútra, pocit, na ktorý máme v dnešnom svete čas len málokedy. Kafka svoju citlivosť na duševné poryvy demonštruje v každom riadku, ktorý napísal. Nevšíma si "veľké" príbehy statočných hrdinov, jeho skôr zaujíma bežný človek na ceste domov, sledujúci z okna ulicu, cestujúci v električke či potulujúci sa po nočnom meste. Tento človek je vždy sám (Bieda staromládenectva) a udalosti, ktoré sa okolo neho odohrávajú, vníma s odstupom (Tí, čo bežia okolo), z ktorého však cítiť zamyslenie a nezriedka hlboký smútok (Výlet do hôr). Tajomstvo Kafkových krátkych próz nie je pompézne, neskrýva sa v brilantnom humore, irónii či pointách -- musíme ho hľadať v hĺbke vlastnej duše. Jeho diela však pôsobia o to intenzívnejšie a ľudskejšie. Zbierka Poviedky je preto neodmysliteľnou súčasťou knižnice každého čitateľa, ktorý od literatúry očakáva viac než len dočasné pobavenie.