V predchádzajúcom pokračovaní príbehu ste leteli lietadlom so samotným prezidentom štátu a spoznali ste poslanca Bergera ako ostrieľaného poľovníka.

Po poľovačke bol les tichý. Nepočuli ste ani vtáčika, ani najmenší pohyb hada, nevideli chrobáka či dážďovku. Muži sa na chvíľu zastavili a obzreli sa za seba. Jeden z nich sa ešte pár krokov vrátil a rozšliapol čiernu bystrušku, ktorá sa pokúšala zdesene na troch nohách utiecť z toho tichého pekla, a mŕtvy les zanechali svojmu osudu.
"Keby sme neregulovali počet zvierat, určite by sa premnožili! A to by malo ďalekosiahle následky!" mrmlal si spokojne rachitický minister lesného hospodárstva a prehodil si bazuku z jedného pleca na druhé.

Z poľovačky nakoniec zostali iba romantické spomienky. A.C.F.V.I.L.CH.A. von Himmelscheiss sa len tak-tak ubránil útoku zúrivej samice diviaka, ktorá sa naňho vyrútila z hustého krovia. Našťastie sa mu podarilo zachrániť pádom do strmej rokliny.
"Verili by ste," huhňal nad svojím papierom, "verili by ste, že niečo podobné sa stalo môjmu starému otcovi Zachariášovi, ktorý bol zároveň aj mojím nevlastným strýkom? To by sme dnes spokojne mohli hovoriť, že náš rod vymrel po prasnici!" chrochtavo sa zasmial.
Po hodovacej sieni pobehovali mladé dievčatá, roznášali víno a alkohol. Kapela predvádzala najlepšie kusy z poľovníckeho spevníka vo virtuóznom prevedení. Nečudo -- veď na saxofón, klarinet a bicie hrali skvelí jazzoví muzikanti. V strede pódia stál známy spevák, známy najmä svojimi nekompromisnými názormi. Ale dnes večer, v tejto nadmorskej výške, kde vzduch silno voňal čerstvými peniazmi, na ne akosi zabudol.
"Banky to dávno pochopili, ide predovšetkým o zabratie priestoru!" kričal úplne opitý minister hospodárstva hojdajúc sa na stoličke. S chuťou obhrýzal pečené bažantie stehno.
"Keď chceš ovládnuť svet, musíš ho predovšetkým zastavať! Získaš napríklad... reštauráciu v strede mesta...? V poriadku. Obložíš ju mramorom a žulou, zariadiš kancelárie... Ženieš to do výšky! Po roku možno miesto opustíš... ale... ale je dôležité, že si zabral priestor! Priestor, ktorý by inak mohol zabrať niekto iný!" odgrgol si. "Mali by sme si z toho všetci zobrať príklad! Stredovek neskončil! Vojna naďalej trvá! Je to boj! Síce oveľa nenápadnejší, ale... boj! Boj o priestor!"
Keď sa opil, na povrch, ako kropaje potu, prerážali jeho vedomosti učiteľa dejepisu na prvom stupni základnej školy. Minister vnútra bol mäsiarsky učeň a minister kultúry obchodný zástupca firmy Bosch. Všetci traja chodili do rovnakej škôlky, a preto tu teraz sedeli za jedným stolom spolu s ostatnými členmi vlády.
"Odkedy som nastúpil... počet vrážd klesol...!" hlaholil minister vnútra do uška dáme v červenom kostýme. "To preto, lebo princípom všetkého je mäso... Karé... Krkovička... Móčing... Bôčik... Pľúcka... Mozočky... Videli ste už niekedy poriadnu dopravnú nehodu, zlatko?"
"Nie, nie, počkaj...! Teraz drž hubu! Vysvetlím ti to na jednoduchom príklade..." kričal minister kultúry na Bergera, ktorý si špáral v zuboch na zadnom sedadle Lincolnu. "Umenie nie je nejaká nekvalitná motorová píla domácej výroby. Je to parádna vŕtačka od Boscha a keď ju rozmontuješ, uvidíš, že motor tvorí jeden perfektne fungujúci celok. Keď ho nebudeš čistiť, zanesie sa. Na to je najlepší olej priamo od výrobcu. Naolejuješ, premažeš... A je to! Musí to šľapať...! To by sme sa na to pozreli! A to nie je všetko! Pomocou tohto praktického nástavca môžete urobiť oveľa väčšie otvory ako doteraz! Vaši priatelia vám budú závidieť! Ak sa rozhodnete kúpiť náš výrobok hneď, k tomu všetkému vám pribalíme aj sympatické púzdro na matice a jelenicové rukavice! Neváhajte a zavolajte ihneď! Pardon, pardon... Trochu... trochu som sa asi nechal uniesť!"
V obrovskom kozube sa opekala Himmelscheissova diviačica, jej obracanie mal na starosti Krištof. Každú chvíľu k nemu pristúpil A.C.F.V.I.L.CH.A., pichol s prevahou do mäsa vidličkou a suverénne prečítal z papiera:
"Ešte je surová!"
Krištof sa vtedy vždy prebral z letargie, odzátkoval fľašu burgundského vína Hospices de Nuits, ročník 1985 a polial ňou mŕtve zviera, ktoré so stoickým výrazom, raz hlavou hore, inokedy dolu, pozorovalo šľahajúce plamene a dianie okolo.
"Dobre mu upeč tie jeho vajčiská!" rehotal sa Berger v aute. "To je, sakra, niečo! Sú perfektné na to... Na poten... potenciu!!"
Krištof si diviačicu poriadne poobzeral, ale nič také na nej nevidel.

V hodovacej sieni sa medzitým rozbehla bujará zábava. Ktosi navrhol hru na doktora. Berger, zahalený veľkým bielym obrusom, mal na krku zavesený fonendoskop a počúval ním polonahú dámu v čiernych večerných šatách na rôznych miestach, kam až vo svojej telnatosti dočiahol. Čiže, keď sa to tak zoberie, prehliadka mala dosť počestný ráz. Minister kultúry jej zatiaľ pohmatom vyšetroval hrudník.
Ďalšia dáma ležala obďaleč na stole a minister vnútra so štátnym tajomníkom sa jej pokúšali príborovým nožom vyoperovať slepé črevo, hra sa skončila, keď spravili niekoľko šikovných zárezov na jej bruchu. Opitý minister telekomunikácií navrhol teda gynekologickú prehliadku, čo sa stretlo s búrlivou odozvou najmä u mužskej časti tohto skvelého lekárskeho tímu.
Najviac zábavy si však užil minister hospodárstva, pretože rozjarenému Himmelscheissovi sa podarilo striebornou naberačkou a nožom na ryby vytrhnúť mu krčné mandle.
Krištof pomaly zaspával, hlava mu klesala čoraz nižšie.
"Ešte je surová!"
So zatvorenými očami nahmatal ďalšiu fľašu, poslepiačky ju otvoril a vylial kdesi tam, kde nejasne tušil krb.
Ministri so suitou sa teraz hrali na skrývačku. Jeden z asistentov dokonca zaliezol nepozorovane do komína, kde ho našli až o dva roky neskôr. To mu v hre zabezpečilo suverénne víťazstvo. Berger v Lincolne na skrývanie nemal veľa možností, takže si vyhradil funkciu rozhodcu. Mohol tak nerušene driemať, bez toho, aby ho niekto obťažoval.
Minister telekomunikácií sa bavil tým, že telefonoval na náhodné čísla a viedol vulgárne rozhovory s ľuďmi, ktorí to zodvihli.
Prezident potichu sedel vo svojom separé a len veľmi nejasne tušil, kde sa to vlastne nachádza. Do pravej ruky mu prúdila infúzia obľúbeného šesťputňového maďarského Tokaja a do ľavej lacné Villageois -- červené víno predávané zvyčajne v plastových fľašiach, ktoré pijú najmä clochardi a bezdomovci. Bola to vlastne taká romantická spomienka na mladosť prežitú v špinavých uličkách Paríža, kam často chodieval stopom s priateľmi.

Keď sa Krištof zobudil po divokých snoch, hodovacia sieň bola celkom prázdna, dominovali jej popadané stoličky a dym z cigár, a v kúte spal Himmelscheissov koncipient. Krištof sa domnieval, že také ticho je tu preto, lebo hra na skrývačku ďalej pokračuje a je práve v mimoriadne napínavej fáze. Ibaže -- nech sa obzeral ako chcel -- nikde nebolo vidieť toho, kto hľadá.
Z chodby sa zrazu ozval výstrel. Veľká muflónia hlava, ktorá visela ako trofej nad vchodom do salónika, dostala priamy zásah. S rachotom spadla na zem.
"Dostal som ho! Konečne som ho dostal!" nadšene vykrikoval odkiaľsi ledva artikulujúci hlas. "Koneč..."
Preťal ho ďalší výstrel.
"Áááá...! Kurrrva! Moje plece!"
"Nerev a rátaj do desať! Mal si sa lepšie kryť! Rátaj do desať!" kričali naňho z druhej strany chodby.
"Radšej... zavolajte... doktora..."
O chvíľu sa už z nádvoria vzniesla helikoptéra s veľkým červeným krížom. Pre každý prípad mali pohotovosť ešte ďalšie dve. Všetci sa rozbehli von.
Krištof náhle zistil, že obrovská pahreba vyhasla a diviačica zmizla bez stopy. Ešte zahliadol jedno polosurové stehno, ako sa takmer nehlučne sunie po mramorovom dláždení chodby zanechávajúc za sebou cestičku zo zrazenej krvi. Potom zmizlo za prahom dverí. Zo salónika sa ozýval štekot a vrčanie. Krištof bol okamžite na nohách.
Zúrivé pitbuly sa bili o chutnú stehennú kosť, zatiaľ čo ostatné psy porciovali a spracovávali zvyšok nedopečeného tela úbohého zvieraťa. Chodbu ožarovali fakle. Krištof sa rozhodol zachrániť aspoň niečo. Chytil veľkú diviačiu hlavu do oboch rúk. Doga na druhej strane prudko trhla a medzi prstami mu zostala len spodná čeľusť. Po chvíli váhania ju zahodil a dal sa na útek.

Bolo jedenásť preč, noc hustla ako čierne mlieko. Hviezdy žiarili nad tichou krajinou. Lincoln stál na lúke uprostred neúnavných zvukov nočného hmyzu. Opitý Berger sledoval pohyb sekundovej ručičky na svojich hodinkách. Keď prekročila dvanástku, zavrel oči a nadýchol sa.
"Teraz..." povedal potichu a Krištof veľmi dobre vedel, čo tým myslí.
Kdesi v diaľke sa otvorila noc.

"Ranami -- od porezania, bodnutia, natrhnutia, strelenia -- sa násilne porušuje koža i hlbšie ústroje. Prvou zásadou je, aby sme ranu neznečistili, preto nikdy sa jej nedotýkajme prstami. Krvácanie z rán je životu nebezpečné, ak je prerezaná, alebo roztrhnutá tepna, stisnime čo najrýchlejšie prstami cievu povyše rany alebo končatinu pevne ovinieme pružnou kaučukovou rúrkou a zaviažeme. Krvácanie žily zastaví sa pevným čistým obväzom. Vkladať do rany vatu, alebo hubu presiaknutú roztokom železitého chloridu, octom, vrelým olejom, alebo dokonca zaprášenou pavučinou, je neprípustné. Zlomeniny kostí a vytknutie kĺbov padnutím, úderom, prejdením sa zračí v tom, že zranený má značné boľasti a nemôže končatinou pohybovať."