V roku 2006 Protimonopolný úrad zabránil koncentrácii obchodných domov Tesco a Carrefour. V tom čase Tesco prevádzkovalo na Slovensku 5 obchodných domov a 32 hypermarketov, Carrefour prevádzkoval 4 predajne. Úrad konštatoval, že relevantným trhom v tomto prípade je spádová oblasť tvorená dvadsiatimi minútami jazdy autom.
V roku 2012 ten istý Protimonopolný úrad povolil koncentráciu sietí lekární Dr. Max a Domov zdravia, pričom Dr. Max v čase rozhodnutia prevádzkoval 125 verejných lekární v 68 mestách a Domov zdravia 40 verejných lekární v 30 mestách. Relevantný trh bol rovnako zadefinovaný dvadsiatimi minútami jazdy autom. V praxi to napríklad znamená, že pre bežného Bratislavčana s horúčkou sú reálnym trhom všetky bratislavské lekárne, pre bežného chorého Humenčana sú to lekárne v Humennom, Snine, Michalovciach a vo Vranove.
Dvojaký meter
Úradníckou axiómou, ktorej mierou je snáď iba kvalita rannej kávy, alebo noha, ktorou daný úradník vykročí z postele, sa tak stala tretina hodiny. Rovnaká v prípade kardiaka – dôchodcu odkázaného na MHD, mladej rodiny tráviacej sobotu v nákupnom centre či horúčkou vyšťaveného úradníka protimonopolného úradu, ktorý so sadne do auta a je mu jedno, či predpísané antibiotiká dostane v dúbravskej alebo vajnorskej lekárni. Sobotný nákup v Tescu je teda principiálne rovnakým spotrebiteľským úkonom ako návšteva zdravotníckeho zariadenia. A úplne po lopate. Aj keby mala všetky lekárne na Slovensku Penta, tak je to v pohode, ale keď má Tesco 37 obchodov a prikúpi ďalšie 4, tak je to obrovský problém, zásadne narúšajúci konkurenčné prostredie.
A pre pamätníkov, ten istý Protimonopolný úrad udelil v roku 2004 Slovenskej lekárnickej komore pokutu 500 000 Sk za právne nezáväzný text etického kódexu s tým, že citujeme: „nebolo potrebné preukazovať následok tohto konania na vymedzenom relevantnom trhu“.
Sloboda podnikania
Lekárnictvo je tradičné slobodné povolanie. Podľa nemeckej definície príslušníci slobodných povolaní poskytujú na základe osobitnej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle služby v záujme svojich objednávateľov a verejnosti. Ich odborné vzdelanie podlieha špecifickým odborno-právnym normám podľa štátneho zákonodarstva alebo autonómne stanovenej normy profesionálneho zväzu, ktoré garantujú a ďalej rozvíjajú profesionalitu, kvalitu a vzájomnú dôveru voči zadávateľovi. V roku 2000 kolektív autorov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania konštatoval, že nie je možné spoliehať sa len na neviditeľnú ruku trhu a štát by mal mať záujem rozvíjať slobodné povolania, pretože tie hrajú dôležitú úlohu pre ekonomickú a spoločenskú dynamiku a sú dôležitým pilierom takzvaného stredného stavu, vrstvy spoločnosti, od ktorej veľkosti, životnej úrovne a spokojnosti do značnej miery závisí stabilita celej spoločnosti.
Laici v lekárňach
Ako v tomto kontexte prispieva k rozvoju slobody povolania a slobody podnikania monopolizácia lekárenskej starostlivosti?
V „starých“ členských štátoch EÚ zveruje legislatíva poskytovanie lekárenskej starostlivosti do rúk farmaceutom v desiatich krajinách (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko), laici ju môžu poskytovať v siedmich (Belgicko, Holandsko, Írsko, Malta, Portugalsko, Švédsko, Veľká Británia). Z hľadiska veľkosti krajín a počtu obyvateľov je však tento pomer výraznejší a až 72 % obyvateľov potrebuje na prevádzku lekárne farmaceutické vzdelanie. Po vstupe postkomunistických štátov sa tento pomer posunul v prospech laikov. Z desiatich pristupujúcich krajín (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko) iba jediná (Slovinsko) neumožnila vstup laikov do lekárenstva. Možno jednoznačne konštatovať, že laicizácia lekárenstva nie je európskym trendom, ale hlúpym experimentom nevyspelých postkomunistických vlád, ktoré často konajú pod lobistickým vplyvom.
Od Protimonopolného úradu asi nemožno očakávať nejaký hlbší racionálny, či nedajbože odborný ponor do konkrétnej problematiky. Tragédiou tejto spoločnosti je tak fakt, že otázky odbornosti a kvalifikovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti stotožňujeme s rozhodnutím akýchsi anonymných protimonopolných úradníkov, ktorých názory nedosahujú ani elementárnu logiku, nie to ešte nejakú konzistentnosť.
Nebyť zásadnej spoločenskej chyby – zverenia odborných činností laikom – nemuseli by sme riešiť ďalšie nezmysly, ktoré tento krok priniesol. Dozrel snáď konečne čas naprávania nezmyslov?