1. Najčastejšie chybné výdavky

Pri ktorých doterajších daňových výdavkoch evidujú daňové úrady najviac chýb a ktoré výdavky sa vyskytujú medzi tými, ktoré daňový úrad najčastejšie škrtne?

Pri daňových kontrolách sa v oblasti uplatňovania daňových výdavkov najčastejšie zisťujú porušenia z týchto dôvodov:

• uplatnenie výdavkov, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom
• uplatnenie výdavkov na základe fiktívnych dokladov
• uplatnenie výdavkov, ktoré nesúvisia s daným zdaňovacím obdobím
• zahrnovanie neoprávnených výdavkov do základu dane (napríklad výdavkov neprislúchajúcich daňovému subjektu)
• nepreukázané výdavky na spotrebované pohonné látky, na ubytovanie a stravovanie
• fiktívne vykazovanie pracovných ciest
• nerozlišovanie medzi daňovými a nedaňovými výdavkami.

2. Daňové špecifiká pri aute na LPG

Poraďte mi postup, ak si chcem uplatniť ako daňový výdavok spotrebu v prípade auta s pohonom na LPG.

Výdavky na spotrebované pohonné látky možno zahrnúť do daňových výdavkov podľa cien platných v čase nákupu prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení alebo v technickom preukaze. Ak sa táto spotreba neuvádza v osvedčení alebo sa nezhoduje so skutočnou spotrebou, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorá má oprávnenie autorizácie, alebo z doplňujúcich údajov výrobcu či predajcu preukazujúcich inú spotrebu.

Bližšiu špecifikáciu prípadu použitia LPG a tohto režimu jazdy ministerstvo financií neusmerňuje, preto sa vychádza zo základného princípu uplatňovania pohonných látok v daňových výdavkoch. Spotreba sa účtuje na účte 501 – Spotreba materiálu podľa analytickej evidencie na základe preukázateľných účtovných dokladov, pričom na konci účtovného obdobia sa zohľadňuje zostatok v nádrži, ktorý sa preúčtuje zápisom: 112/501 tak, aby spotreba nebola z účtovného pohľadu skreslená. Daňová uznateľnosť následne vychádza z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov.

3. Auto (ne)zaradené v obchodnom majetku

Aké výdavky si môže uplatniť podnikateľ, ak použije osobné auto nezaradené do obchodného majetku? Do akej odpisovej skupiny patrí auto zaradené do obchodného majetku a aké výdavky si vtedy možno uplatniť?

Ak daňovník využije vlastné osobné auto nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní – na základe paragrafu 19 odsek 2 písm. e) zákona o dani z príjmov – tieto výdavky (náklady): a) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý kilometer jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, b) vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 percent z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za dané zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci obdobia pre každé auto samostatne.

Podľa paragrafu 22 zákona o dani z príjmov sú hmotným majetkom odpisovaným podľa tohto zákona samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Pritom ich vstupná cena musí byť vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.

Hmotný majetok sa v rámci uplatňovaných daňových odpisov zaraďuje do odpisových skupín podľa prílohy č. 1 k spomínanému zákonu. V tomto prípade navrhujeme osobné auto zaradiť do odpisovej skupiny 1, kód klasifikácie produkcie 29.10.2, pričom podnikateľ môže uplatniť výdavky na spotrebu takto: 1. podľa cien platných v čase nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení alebo v technickom preukaze, 2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, 3. vo forme paušálnych výdavkov do 80 percent z preukázateľného nákupu pohonných látok za dané obdobie a primeraného počtu kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci obdobia pre každé auto samostatne.

Pri uplatnení paušálnych výdavkov môže platiteľ DPH odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov.
Pri zaradení auta do obchodného majetku sa neuplatňuje princíp kilometrovného. Ostatné výdavky (opravy atď.) sú daňovými výdavkami v rozsahu, v akom sa auto používa na podnikanie. Daň za auto je daňový výdavok.

4. Časové rozlíšenie platieb v účtovníctve

Je potrebné časovo rozlišovať prostredníctvom účtov časového rozlíšenia výdavky na pravidelne sa opakujúce platby (telefón, poistné, poplatky za internet), alebo sa dajú zahrnúť do výdavkov daného roka v plnej výške?

Od 1. 1. 2014 došlo k zmene v paragrafe 56 odsek 14 postupov účtovania tak, že na účtoch časového rozlíšenia sa neúčtuje, ak ide o nevýznamné sumy výnosov a nákladov, a zároveň ide o každoročne sa opakujúce plnenia. Týka sa to napríklad telefónu, poplatkov za odpad, predplatného. V postupoch účtovania sú príklady uvedené len vzorovo, takže časové nerozlišovanie sa nevzťahuje len na vymenované prípady. Vzťahuje sa to najmä na situácie, ak sa časovo rozlišujú účtovné prípady vyskytujúce sa ku koncu účtovného obdobia, napríklad náklady na telefónne poplatky (faktúra vystavená od polovice decembra do polovice januára). Pri každom účtovnom prípade treba podľa spomínaného paragrafu sledovať, či ide o nevýznamnú sumu a o každoročne opakované platby.

Významnosť je definovaná v paragrafe 17 odsek 9 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa informácia považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Sám podnikateľ musí posúdiť, čo je preňho významná suma.

5. Postup pri dlhodobom majetku

Môže byť zostatková cena dlhodobého majetku pri jeho predaji daňovým výdavkom?
Ako sa uvádza v zákone o dani z príjmov v paragrafe 19 odsek 3 písm. b), zostatková cena dlhodobého majetku (vstupná cena dlhodobého majetku znížená o daňové odpisy) pri jeho vyradení predajom je daňovým výdavkom.

Zdroj: Poradca podnikateľa, FR SR, MF SR