Od júla tohto roku platí nový vyvlastňovací zákon. Keďže stavebný zákon sa doteraz nezmenil, tieto dve normy sa v niektorých častiach „bijú“. A to až tak, že vyvlastnenie sa môže aj spochybniť. Ako sa v tejto legislatívnej spleti vyznať, vysvetľujú odborníci.

Odpovedá: Dušan Tomka, advokát, DT Legal

1.
Duplicita zákonov

Nový zákon o vyvlastňovaní mal nadväzovať na nový stavebný zákon. Ten však doteraz nie je prijatý. Ako v praxi funguje zdvojenie nového a starého zákona? Nie je z toho legislatívny zmätok?

Zákon o vyvlastnení, ktorý neupravuje len hmotnoprávne podmienky, ale aj procesné postupy vyvlastnenia nehnuteľností, je účinný od 1. júla 2016. K dnešnému dňu, po niekoľkých neúspešných pokusoch, nový stavebný zákon nie je prijatý. Vzhľadom na aktuálny legislatívny stav je možné len ťažko odhadnúť, kedy to tak bude. Neexistuje ani žiadna novela, ktorá by duplicitu právnej úpravy vyvlastňovania odstránila. Naďalej teda popri sebe existujú dva právne predpisy, ktoré upravujú tú istú problematiku, a teda vzniká medzi nimi rozpor. Napríklad vo vzťahu k štátnemu orgánu oprávnenému rozhodovať o vyvlastnení. Na danú situáciu sa teda môže uplatniť len všeobecná právna zásada lex posterior derogat legi priori. To znamená, že neskorší zákon ruší skorší zákon. Je však otázne, či by sa právna úprava vyvlastnenia podľa stavebného zákona nemala uplatňovať vôbec, alebo len v častiach, ktoré sú v rozpore so zákonom o vyvlastnení. V týchto závažných zásahoch do práv jednotlivca tak vzniká stav právnej neistoty ohľadne postupu pri vyvlastňovaní. Teoreticky je preto každé vyvlastňovacie konanie po 1. júli 2016 potenciálne spochybniteľné.

2.
Verejný záujem

Vyvlastňovanie je možné len vo verejnom záujme. Ale čo je verejný záujem, ako sa definuje?

Pojem verejný záujem je v našom právnom poriadku veľmi frekventovaný. Dlho však neexistovala jeho právna definícia. Zaviedol ju až ústavný zákon číslo 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa neho je verejný záujem taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. Ústavný súd SR v tomto smere však už skôr uviedol, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu iného práva alebo slobody. Pričom rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.

3.
V prospech investora

Je v právnom štáte obvyklé, že kvôli súkromnému investorovi a vytvoreniu pracovných miest sa poruší vlastnícke právo iných ľudí a vyvlastnia sa im pozemky či budovy?

Vyvlastnenie by malo predstavovať len absolútne výnimočný zásah do práv jednotlivca, ktorého výsledkom je celospoločenský prínos. Vyvlastnenie s cieľom vstupu investora na trh je z tohto pohľadu veľmi sporné. Samotná veľkosť investície z hľadiska investovaných finančných prostriedkov alebo počtu vytvorených pracovných miest ešte nevyhnutne neznamená, že súkromná investícia je vo verejnom záujme; stále oproti sebe stoja vlastnícke práva dvoch súkromných osôb. V právnom štáte by rozhodnutie vlády, že investícia je vo verejnom záujme, nemala nič zmeniť. Je tiež diskutabilné, či možnosť vyvlastniť súkromný majetok na účely súkromných investícií zodpovedá ústavnej požiadavke, že vyvlastňovanie je možné iba v nevyhnutnej miere, keďže mnohé súkromné investície sa realizujú aj bez vyvlastňovania majetku.

4.
Účely odňatia majetku

V čom pomohol nový zákon o vyvlastnení, keďže aj starý stavebný zákon upravuje spôsob vyvlastnenia?

Právna úprava zákona o vyvlastnení je precíznejšia ako v st...