Po nedávnom rozsudku Najvyššieho súdu to bude musieť urobiť.

Sporný vlastník
Trnavská arcidiecéza, na čele ktorej dnes stojí arcibiskup Róbert Bezák, požiadala o vrátenie bývalej farmy v rozlohe 563 232 štvorcových metrov v Dlhej nad Váhom pri Šali na poslednú chvíľu - 30. marca 2006. Parlament pred tým určil, že posledná šanca pre cirkev získať naspäť pôdu, lesy či hospodárske budovy, ktoré im štát zobral v období komunizmu, bude do konca apríla 2006.

Pozemkový fond reštitúciu neuznal, cirkev vraj nepreukázala, že jej vlastnícke práva boli odňaté. Pôvodným vlastníkom pôdy a stavieb totiž bola Slovenská univerzitná základina - fond, zriadený ešte za Márie Terézie na podporu prevádzky univerzít, škôl a chudobných študentov. Podľa pozemkového fondu potom nehnuteľnosť získala bývalá Československá republika. "Ktorá tento majetok odkúpila a následne ho vložila do majetku Československého univerzitného fondu, aby výnosy z tohto fondu aj naďalej slúžili na všeobecne prospešné vzdelávacie účely,“ argumentoval fond na súde.

Na cirkvi spáchali krivdu
Okresný súd Galanta tak v apríli 2008 rozhodol, že cirkev svoj nárok na pôdu i hospodárske budovy nepreukázala. Cirkev však namietala, že aj keď bola základina spravovaná štátom, zriadili ju z jej majetkov. V prípade nastal zvrat o rok neskôr, keď jej argumenty vypočul trnavský krajský súd. Podotkol, že fond bol majetkovým základom katolíckej Trnavskej univerzity. "Krivda spáchaná na tomto fonde predstavovala priamu krivdu voči rímskokatolíckej cirkvi,“ skonštatoval pred pár týždňami aj Najvyšší súd a vrátenie pozemku potvrdil.

Cirkev tají, čo s 56 hektármi pôdy urobí. Hovorkyňa trnavskej arcidiecézy Margita Vanovčanová povedala, že sa k prípadu vyjadrovať nebudú, keďže ide o citlivú otázku. Ak by pôdu a stavby chcela predať, podľa realitných agentov zo Šale by mohla pýtať desať eur za štvorcový meter pôdy. Dodnes nie je známe ani to, aké pozemky cirkev reštituovala po roku 1989. Konferencia biskupov Slovenska vraj takéto údaje k dispozícii nemá.