18.03.2016, 00:00

Na Smer letí bumerang. Tri veci, ktoré sa Ficovi vrátia

Ešte pred voľbami si Fico potrpel na strany so stabilným poslaneckým klubom, to asi ešte netušil, ako na tom bude jeho nový koaličný partner Sieť.

Robert Fico
Zdroj: TASR

Smer-SD bude nútený ísť do koalície. Po štyroch rokoch jednofarebnej vlády strana zrejme s takou širokou koalíciou, aká sa črtá, nepočítala. Niektoré výroky a kroky sa preto Smeru môžu vrátiť ako bumerang. Toto sú tri najvypuklejšie príklady.

Fico ako šéf zlepenca  

Tvorbu novej koalície z ľavičiarov zo Smeru, národniarov zo SNS, pravičiarov zo Siete a pravicovo menšinového Mosta-Híd, sprevádza niekoľko paradoxov. Najmä pre Smer a jeho šéfa Roberta Fica. Typickým príkladom je slovo zlepenec, ktoré veľmi ironicky používal Fico na adresu vlády Ivety Radičovej.

Zlepencom označoval vládu strán SDKÚ, SaS, KDH a Most, kde bol najväčší ideologický rozpor medzi liberálmi z SaS a konzervatívcami z KDH. Črtajúca sa vláda má tiež svoje rozpory. Ide o spojenie ľavice s pravicou a národniarov s Maďarmi. Novú vládu teda môžme bez problémov označiť za zlepenec.

Po marcových parlamentných voľbách vznikne buď koaličná vláda so Smerom-SD, alebo bude vládnuť zlepenec. Toto tvrdil Fico pred voľbami v mnohých diskusiách. Vtedy zrejme ešte ani netušil, že premiérom jedného zlepenca bude sám.

Stabilný poslanecký klub = stabilná vláda

V roku 2013, kedy vstúpila do platnosti novela rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá stanovila minimálny počet poslancov pre existenciu klubu na osem, zanikol poslanecký klub SaS.

Začiatkom roka 2015 ho chcela strana SaS obnoviť, pretože sa počet poslancov strany zvýšil na osem. Ale obnovu poslaneckého klubu SaS vtedy zablokoval Smer. „Ľudia v tom strácajú prehľad,“ vysvetľovala vtedy predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková. 

„Znamená to, že Smer považuje SaS za vážneho súpera, keď robí takéto obštrukcie. Smer má z našej strany poriadny strach, keď sa uchyľuje k takýmto krokom,“ komentoval to Ľubomír Galko zo SaS.

Stabilitu poslaneckého klubu označil Fico ešte vo februári za dôležitú pre stabilitu vlády. "Len štandardné strany dávajú väčšiu záruku, že parlamentná väčšina sa udrží," povedal.

Fico vtedy spomenul aj Sieť, v ktorej sa podľa neho jednotliví kandidáti na listine ani nepoznajú. Nazdával sa, že ak by im predložili hodnotovú tému, ako napríklad otázku interrupcií, poslanecký klub by sa mohol rozpadnúť, a to nie je pre vládu dobré.

Povolebná situácia sa však vyvinula tak, že Smer a Sieť sú dve zo štyroch strán skladajúcich vládu. Vyzerá to však tak, že Sieť v novom parlamente so siedmimi poslancami klub nezloží. A tak bude Smer musieť vládnuť so stranou bez poslaneckého klubu, čo, ako tvrdil Fico, môže byť problém pre stabilitu vlády.

Daňové licencie

Smer deklaroval snahu bojovať proti daňovým únikom. Malo k tomu výrazne pomôcť aj zavedenie daňových licencií. Tie donútili platiť daň štátu všetky firmy, aj tie, ktoré sú v strate. Smer daňové licencie v parlamente presadil začiatkom decembra 2013 s platnosťou od nasledujúceho roka. Opozícia licencie podrobila tvrdej kritike a napadla ich aj na ústavnom súde, no neúspešne. Kritici ich označovali ako daň za úspech či veľmi demotivačný nástroj.

Minister financií Peter Kažimír si od daňových licencií sľuboval zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Kažimír argumentoval tým, že licencie nie sú zamerané proti firmám, ktoré zažili jeden, či niekoľko horších rokov. Fico daňové licencie obhajoval tým, že ide o preventívne opatrenie, aby firmy platili dane. Daň zo zisku totiž neplatilo 60 percent z nich, lebo boli v strate.

„Predpokladáme, že dôjde aj k čisteniu obchodného registra. Už aj dnes máme 10-tisíc subjektov, ktoré nereagujú. Predpokladáme, že zavedenie tejto licencie ich môže motivovať k tomu, aby došlo k zániku alebo k výmazu tejto spoločnosti,“ povedal Kažimír.

Toto opatrenie Smeru, ktoré proti tvrdej kritike museli hájiť najvyšší predstavitelia strany, nakoniec padlo za obeť novej koalícii. Od 1. januára 2018 majú byť daňové licencie už iba minulosťou.