Zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora.
To bude od februára úloha nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes 121 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.
"Protischránkovým zákonom odkrývame, s kým obchoduje štát. Ten, kto chce klamať, sa vystavuje sankciám až po výmaz z registra a zákaz uchádzať sa o verejné zdroje," povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Prísne pravidlá
Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa budú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Register bude verejne dostupný na internete.
Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek.
Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.
Režim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre.
Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.
Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.
Pozmeňujúci návrh k zákonu presadil vďaka 137 hlasom opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený). Na základe jeho iniciatívy budú mať povinnosť registrovať sa aj držitelia banských oprávnení, geologických oprávnení a aj osoby pôsobiace v citlivých oblastiach, ako sú podnikanie v energetike, výber mýta za užívanie vybraných úsekov ciest či správa výberu úhrad za diaľničné známky.
"Máme za to, že aj vo vzťahu k nim možno hovoriť o prevažujúcom verejnom záujme pri identifikácii ich konečných užívateľov výhod," povedal Beblavý.
Výnimka pre firmy
Ministerstvo tiež upravilo povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Má ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy v hodnote nad 100-tisíc eur.
Výnimku z registrácie budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.
Výnimka z registrácie sa ešte rozšírila schválením pozmeňujúceho návrhu Tibora Bernaťáka (SNS). Zákaz uzavrieť zmluvu s neregistrovaným uchádzačom sa nebude vzťahovať na rámcové dohody týkajúce sa poskytovania služieb, ktoré s obstarávateľom uzatvárajú výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači ako fyzické osoby.
V pléne prešiel aj pozmeňujúci návrh opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej (OĽaNO-NOVA), ktorá presadila, aby oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, patrila ochrana, akú poskytuje zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zároveň mu bude patriť aj primeraná odmena.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská reagovala na kritiku na návrh protischránkového zákona.