Ak by sa parlamentné voľby konali na začiatku novembra, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 27,5 percenta hlasov. V Národnej rade SR by obsadil 44 kresiel. Druhá by vo voľbách skončila SaS, ktorá by získala 15,4 percenta hlasov a mala by tak v parlamente 24 kresiel.
O jeden mandát menej (23) by získala SNS, ktorú by volilo 14,4 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov uskutočnila v dňoch 3. až 10. novembra agentúra AKO. Prieskum realizovala formou telefonického dopytovania.
Do Národnej rady SR by sa podľa prieskumu dostalo ešte ďalších päť strán. Na štvrtom mieste by vo voľbách skončila Kotlebova ĽS NS so ziskom desiatich percent hlasov, na základe čoho by získala 16 miest v parlamente.
OĽaNO-NOVA namerali v prieskume 8,9 percenta, hnutie by tak obsadilo 14 kresiel v zákonodarnom zbore. Nasleduje Sme rodina – Boris Kollár so ziskom 6,9 percenta voličských hlasov a 11 mandátmi v NR SR.
Most-Híd by mal podľa prieskumu v Národnej rade deväť kresiel, volilo by ho 6,1 percenta hlasujúcich, rovnaký počet mandátov by získalo aj KDH. Kresťanských demokratov by do parlamentu dostalo 5,6 percenta voličov.
Najviac sa oproti poslednému prieskumu agentúry AKO z októbra 2016 prepadla SaS. Sulíkovci stratili 2,3 percenta, keď im v minulom mesiaci namerali 17,7 percenta. O 1,1 percenta sa prepadol koaličný Most-Híd.
Naopak, najvýraznejšie si polepšilo hnutie OĽaNO-NOVA, ktoré oproti októbru narástlo o 2,5 percenta a Kotlebova ĽS NS, ktorá získala o 1,3 percenta viac.
Pred bránami NR SR by ostalo SMK so ziskom 3,5 percenta hlasov, Sieť by volilo 1,2 percenta respondentov. Menej ako jedno percento oslovených by volilo KSS (0,3 percenta) a Stranu zelených Slovenska (0,2 percenta).
Podľa prieskumu by sa na voľbách zúčastnilo 66,1 percenta opýtaných. Voliť by nešlo 14,1 percenta respondentov, 16,4 percenta opýtaných nevedelo, koho by teraz volilo, a 3,4 percenta respondentov odmietlo prezradiť, koho by volilo. Agentúra sa respondentov pýtala, ktorej strane alebo hnutiu by dali hlas, pričom im zoznam strán čítala v náhodnom poradí.
Podľa výsledkov tohto prieskumu by bolo teoreticky v hre viacero možných koalícií. Súčasná vládna koalícia v zložení strán Smer-SD, SNS a Most-Híd by disponovala v parlamente len 76 poslancami a mala by tak len najmenšiu možnú väčšinu, čím by sa stala prakticky nereálnou.
Pozrite si aj video z podpisu novej koaličnej dohody strán Smer-SD, SNS a Most-Híd z 1. septembra:
Ak by sa k tejto trojici strán pridalo KDH, vznikla by už koalícia s 85 poslancami, čo by predstavovalo pohodlnú väčšinu. Problémom by však bol postoj predsedu KDH Alojza Hlinu, ktorý je známy tvrdou kritikou voči najsilnejšej vládnej strane Smer-SD.
Ďalšou alternatívou je koalícia strán Smer-SD, SNS a KDH, ktorá by však opäť narazila na už spomínané problémy. Najmenšia možná väčšina 76 poslancov a odmietavý postoj Hlinu.
Matematicky je možný aj vznik širokej koalície pravice a SNS. Strany SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina - Boris Kollár, Most-Híd, KDH a národniari by dokopy mali v parlamente ústavnú väčšinu 90 poslancov. Vznik tejto koalície by bol však tiež veľmi problematický a jej udržanie veľmi otázne vzhľadom na rozpory medzi jednotlivými stranami a ich predstaviteľmi. Problémov v tejto koalícii drieme toľko, že by to bolo na samostatný článok, preto sa na tomto mieste o nich podrobne rozpisovať nebudeme.
Poslednou možnosťou, ktorú rozoberieme, je vyššie spomenutá koalícia bez Sme rodina - Boris Kollár. SaS, OĽaNO-NOVA, Most-Híd, KDH a SNS by mali v parlamente 79 poslancov. Síce pre absenciu kollárovcov v menšej miere, ale predsa by platilo tvrdenie z predošlého odseku. Aj táto koalícia by musela vyriešiť veľké množstvo vnútorných problémov.