Bývalý dlhoročný predseda Matice slovenskej (MS) Jozef Markuš porušil svoje povinnosti, keď v roku 2007 rozhodol o prevzatí dlhu Matičného fondu v celkovej výške 202.393,55 eura.
Rozhodol o tom dnes Okresný súd Bratislava III, ktorý uznal Jozefa Markuša vinného zo spáchania prečinu porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Expredsedovi Matice slovenskej vymeral prvostupňový súd jednoročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dva roky.
"Dar tretej osobe"
Podstatne pritom zmiernil návrh prokuratúry, ktorá požadovala uznať Jozefa Markuša z obzvlášť závažného trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Obe strany sa na mieste odvolali, proces bude pokračovať na druhom stupni.
Predseda senátu Karol Posluch vysvetlil, že niet pochýb o tom, že dlh tretej osoby bol pokrytý z matičných prostriedkov, čo verejnoprávnu inštitúciu poškodilo.
„Nie je pravdou, čo tvrdí obhajoba, že šlo iba o nevydarenú finančnú operáciu,“ vysvetlil sudca. Krok Matice slovenskej vedenej Markušom sa podľa neho dá kvalifikovať ako dar tretej osobe.
Senát však na rozdiel od prokuratúry nemal pocit, že došlo k úmyselnému konaniu Markuša. Preto skutok prekvalifikoval ako konanie z nedbanlivosti.
„Nebol úmysel nikomu ublížiť, ale obžalovaný vedel, že Matica slovenská môže prísť o tieto peniaze, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že sa to nestane,“ skonštatoval sudca.
„Rozsudok ma prekvapil. Určite si myslím, že môj klient je nevinný. V tomto prípade nebolo preukázané, že úmyselne spáchal nejaký trestný čin,“ reagoval na rozsudok obhajca Stanislav Jakubčík.
Marku sa vynesenia rozsudku nezúčastnil
Samotný Jozef Markuš sa vynesenia rozsudku nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. V písomnom vyjadrení, ktoré prečítal obhajca, odmietol svoju vinu.
„Nikdy by ma ani nenapadlo, že ma raz bude dakto obviňovať, že som so zlým úmyslom pripravoval a realizoval konštrukciu, ako majetkovo poškodiť Maticu slovenskú a ešte túto konštrukciu aj skryl pred spolupracovníkmi,“ napísal.
„Po dlhých a ťažkých rokoch urputného zápasu, ako riešiť a vyriešiť zložité problémy deficitu vo financovaní Matice slovenskej, by som naozaj nečakal, že ma niekto bude obviňovať z nedostatočnej starostlivosti o jej majetok, ba z jeho úmyselného poškodzovania,“ uviedol ďalej.
Súd sa musel vysporiadať s niekoľkými právnymi problémami, najmä s tvrdením obhajoby, že Markuš nebol ako predseda MS s ňou v pracovnoprávnom vzťahu, a preto nemôže byť trestne zodpovedný za dôsledky podpísania zmluvy.
Súd však s týmto nesúhlasil. Sudca vysvetlil, že Markuš bol počas dlhoročného pôsobenia sedemkrát zvolený za predsedu MS a pracovnoprávny pomer mu vznikol na základe zákona.
„Preto súd mohol konštatovať, že povinnosti vedúceho pracovníka platili aj pre obžalovaného,“ objasnil.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave sa k rozsudku nevyjadrila. V záverečnej reči žiadala pre Markuša trest na dolnej hranici trestnej sadzby 10 až 15 rokov.
„V každom prípade obvinený ako predseda MS celkom zjavne vedel, že je štatutárnym orgánom, ktorého povinnosťou je pristupovať k majetku MS tak, aby nedochádzalo k neopodstatnenému úbytku na jej majetku,“ skonštatovala prokurátorka.
Počas záverečnej reči pripomenula, že Markuš podpísal zmluvu, v ktorej bolo výslovne uvedené, že MS za zaväzuje uhradiť premlčaný dlh, na prevzatie ktorého nebol žiadny právny a ani ekonomický dôvod.
Na zistenie nevýhodnosti uzatváranej zmluvy pritom podľa nej Jozef Markuš nemusel mať právnické ani ekonomické vzdelanie, nakoľko už z jej obsahu bolo jasné, že sa preberá premlčaný a pochybný dlh, ktorý mal vzniknúť pred 10 rokmi a pri ktorom nie je možné zistiť ani dátum jeho vzniku.
„Aj pre laika je zrejmé, že pre Maticu slovenskú je zmluva evidentne nevýhodná,“ podotkla prokurátorka. Dlh uznaný predsedom v roku 2007 Matica slovenská uhradila v dvoch splátkach v roku 2008 a 2009.
Očiernenenia mena jednej osoby
Obžalobe sa nepodarilo dostatočne presvedčivo preukázať vinu obžalovaného, uviedol v záverečnej reči obhajca Jakubčík. Zdôraznil, že neexistuje zmienka alebo pochybnosť o takmer 20-ročnom pôsobení Markuša na čele MS.
Obhajoba preto nadobudla pocit, že proces je iba snahou súčasného vedenia MS očierniť meno jedinej osoby za rozhodnutia jej kolektívnych orgánov. Trestné konanie inicioval v roku 2011 súčasný predseda MS Marián Tkáč, ktorý podal trestné oznámenie. Jozef M. bol obvinený v roku 2014.
Obhajca vysvetlil, že v prípade prevzatia dlhu šlo o kolektívne rozhodnutie, pričom bolo snahou zachrániť Matičný fond, a tým aj finančné prostriedky MS. Akcie fondu sa totiž mali stať predmetom útoku nepriateľskej finančnej skupiny. Markuš podľa Jakubčíka nemohol v roku 2007 predvídať, že príde finančná kríza, ktorá akcie fondu znehodnotí.
Obhajoba navyše tvrdí, že Jozef Markuš nebol v pracovnoprávnom vzťahu s MS, a preto nemôže byť trestne stíhaný z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Obžalobe vytkol, že sa snaží postihnúť nakladanie MS so súkromnými a nie štátnymi prostriedkami.
„Akým právom sa štát mieša do súkromnoprávnych vzťahov?“ opýtal sa. Prokurátorka na to zareagovala, že Matica Slovenská je verejnoprávna inštitúcia a nie obchodná spoločnosť.