Opozičné strany SaS a OĽaNO-NOVA napokon tieňovú vládu nevytvoria.

Pre TASR to potvrdil predseda liberálov Richard Sulík. Ešte v lete obe strany, ktoré vytvorili Opozičnú radu, vznik tieňového kabinetu verejne pripúšťali.

"Robiť koalíciu v opozícii je smrť. SaS je samostatná strana. Pripúšťali sme to, ale medzičasom v tom máme jasno. Máme Opozičnú radu, kde sa stretávame, a nemáme dôvod pred voľbami túto spoluprácu ešte viac rozvíjať. Je to skúsenosť rôznych iných politikov," povedal Sulík.

Sulík bol od začiatku proti

Líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič v reakcii uviedol, že Sulík bol proti tieňovej vláde od začiatku. "My sme si naopak mysleli, že by bol jej vznik veľmi vhodný. Aby sme ľuďom ukázali, že máme ľudí schopných prevziať po voľbách moc. Toto je napríklad otázka, na ktorej sme sa napriek Opozičnej rade nezhodli. Bohužiaľ," odkázal.

Rozširovať sa zrejme nebude ani existujúca Opozičná rada. Keď v máji vznikla, Sulík aj Matovič pripúšťali, že prizvú aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára, len sa potrebujú trochu viac spoznať.

Kollár: Niektorí ľudia mi morálne prekážajú

Kollár dnes hovorí, že tam ísť nechce.

"Niektorí ľudia mi morálne prekážajú. Ja by som do Opozičnej rady nešiel ani na začiatku, keby ma zavolali. Akurát by som potreboval vysvetliť, prečo nejdem, ale takto som to nemusel robiť. Ale to neznamená, že nie som ochotný spolupracovať. Často hlasujeme za zákony v prospech ľudí, ktoré predkladá OĽaNO-NOVA či SaS," uviedol Kollár.

Tieňovú vládu zostavil v minulosti aj Smer-SD. Fungovala v rokoch 2011 až 2012, kedy bola strana Roberta Fica v opozícii. Táto tieňová vláda pravidelne zasadala a dokonca absolvovala aj výjazdy do regiónov.

Jej založenie oznámil Fico 19. januára 2011 a skladala sa z viacerých ľudí, ktorí sa po voľbách v roku 2012 aj stali ministrami. "Očakávam od tieňového kabinetu najmä to, že bude monitorovať agendu vlády, oponovať jej a predkladať alternatívne riešenia," priblížil vtedy Fico.