Vysokoškolskí študenti majú problém porozumieť odbornejšiemu textu, neovládajú citovanie a parafrázovanie a v e-maili pre vyučujúceho používajú emotikony.

Ako je to s využívaním umelej inteligencie pri písaní prác, povedala v rozhovore Zuzana Popovičová Sedláčková z Katedry slovenského jazyka a teórie komunikácie Univerzity Komenského v Bratislave.

Ako pedagóg pôsobíte na Univerzite Komenského viac ako desať rokov. S čím majú dnešní študenti najčastejšie problémy?

Ak by som sa mala vyjadriť k najčastejším problémom, ktoré aktuálne vnímam medzi študentmi našej katedry, vypichla by som enormný problém s čítaním a hlavne porozumením súvislého odbornejšieho textu.

Príprava na semináre si neraz vyžaduje samoštúdium, a keď majú prečítať desať, dvadsať strán odborného textu, vyčerpáva ich to. A tých desať strán musia prečítať často nie na jeden, ale na viac predmetov, ktoré majú v danom týždni semestra.

Následne sa študenti domáhajú zjednodušenia tohto prístupu, prípadne ho vnímajú kriticky, pretože nadobudnú pocit, že získavajú iba teoretické vedomosti.

Žiaľ, neuvedomujú si, že ak majú odborne rásť, budovať si vlastný názor na javy v danom odbore, nemôžu sa zastaviť na poznatkoch zo strednej školy.

Každá nová generácia jazyk mení, vnáša do neho nové prvky. Čo prináša do slovenského jazyka aktuálna generácia študentov?

Zmeny sú v spontánnych prejavoch a aj v písaných textoch. Určite mnohí používatelia jazyka zachytili v reči či písaných textoch mnohé anglicizmy, slangizmy, neologizmy, ale aj vyjadrovanie, ktoré je zavádzajúce, manipulatívne až vulgárne.

Ak by som však mala upozorniť na niečo osobité, čo som si všimla v nadväznosti na našich študentov, povedala by som, že mnohí nevedia napísať e-mail svojmu vyučujúcemu.

Nemám na mysli technickú stránku odoslania elektronickej komunikácie, ale skôr kultivovanosť a vhodnosť konkrétneho mailu. V dobe, keď sa mnohé veci vybavujú práve elektronickou formou, je to o to zarážajúcejšie.

K takýmto situáciám radím nevhodné oslovenie, prípadne chýbajúce oslovenie. Študenti - najmä nižších ročníkov - nás často nevedia osloviť, čo sa prenáša aj do mejlovej komunikácie.

Zabúdajú na to, že na univerzite existuje úzus oslovovať vyučujúcich titulmi, teda napríklad "Vážená pani docentka", eventuálne aj "Dobrý deň, pán profesor". Pozdravy typu "Zdravím!", "Dobrý!" namiesto oslovenia sú medzi členmi akademickej obce, do ktorej patria aj študenti, tými menej šťastnými voľbami.

Ak vieme, komu píšeme, stáva sa voľba správneho oslovenia adresáta e-mailu nevyhnutnou zručnosťou. Azda najnezdvorilejšou verziou e-mailu je správa, v ktorej nie je nič napísané.

Správa obsahuje iba prílohu. Tieto typy správ dostávame najčastejšie vtedy, keď študenti odovzdávajú nejaký text na hodnotenie (napr. seminárnu prácu). Jedna moja kolegyňa má na takúto situáciu krásnu analógiu.

Ak sa na tom obe strany vyslovene nedohodnú, tak poslať prílohu bez textu v tele mailu je podobné tomu, keď človek bez zaklopania a pozdravu vtrhne do kancelárie iného človeka, šmarí mu papier na stôl a následne zabuchne za sebou dvere.

Ako vnímate používanie emotikonov?

Niekedy ma v e-mailoch prekvapí, inokedy pobaví aj prítomnosť "smajlíkov". Možno je to vekovým rozdielom medzi mnou a študentmi, ale v akademickej sfére vnímam tento trend s rozpakmi.

Nepopieram, že sama niekedy vložím do správy pre študenta "smajlíka", ale len vtedy, ak ide o študenta, s ktorým som v častom kontakte a spolupracujeme napríklad na záverečnej práci. Ale ak študenta zatiaľ nepoznám, prípadne sa mi ospravedlňuje, že nepríde na seminár, použitie "smajlíka" by som zvážila.

V poslednom čase si študenti pri písaní práce pomáhajú aj umelou inteligenciou. Keď čítate prácu, viete zistiť, či ju pri tvorbe textu využili?

Neviem zistiť, či použili umelú inteligenciu. Istým signálom však môže byť práve zvláštnosť textu (gramatické nezrovnalosti, slovosled, atypické spojenia slov alebo prirovnania).

V takomto prípade sa pýtam sama seba, či študent, ktorý je talentovaný, nevidí tieto nezrovnalosti a prečo má potrebu podpísať sa pod takýto brak. Inokedy je zas evidentné, že text je lepší než hovorený prejav konkrétneho študenta.

Myslím teraz na študentov, ktorí majú jazykovú bariéru a slovenčina nie je ich rodný jazyk. Iste, sú typy ľudí, ktorým sa lepšie vyjadruje písomne ako ústne.

Keď však počas osobných stretnutí vidím, že má študent problémy s istým jazykovým javom a aj jeho slovná zásoba je obmedzená, no a potom v písanom texte všetky problémy zázračne zmiznú a pribudnú kvetnaté vyjadrenia, naozaj to vyznieva tak, akoby prácu vytvorila umelá inteligencia.

Konfrontujete ich, keď máte podozrenie, že písali prácu s pomocou umelej inteligencie?

Zatiaľ na to nemáme adekvátne páky. Pripravujú sa však pravidlá, ktoré budú regulovať prácu s umelou inteligenciou a etiku jej citovania. V tejto chvíli si neviem dobre predstaviť, ako to bude fungovať.

Dôležitá otázka však je, či sú databázy, z ktorých čerpá umelá inteligencia, naplnené kvalitnými textami. Nekritickým využívaním až zneužívaním umelej inteligencie študenti škodia sami sebe, v podstate sa nič nenaučia.

Vnímate štylizáciu textu iba v písaných prácach, alebo aj keď študenti odpovedajú ústne, napríklad na skúške? Tolerujete, ak je nesprávna?

Tolerujem. Nemôžeme všetci rozprávať rovnako a absolútne bezchybne. Aj chyby či iné špecifiká sú dobré, pretože naznačujú individualitu človeka, jeho osobný rast, ale aj jeho vnímanie zmien v jazyku.

To, ako sa rozprávajú doma alebo s kamarátmi, je výsostne v ich réžii. Aj spontánna, nespisovná slovenčina je svojím spôsobom príťažlivá. Dôležité je však aj niečo ďalšie a prízvukujem to aj svojim študentom.

Nevyhnutné je odhadnúť komunikačnú situáciu, v ktorej sa ocitli, a rešpektovať aj komunikačného partnera. Myslím si, že ak majú záujem, postupne túto kompetenciu nadobudne väčšina z nich.

Pri písaní prác používajú študenti odbornú literatúru, z ktorej text citujú alebo ho parafrázujú. Postupujú pri práci s externými zdrojmi správne? Vedia citovať, parafrázovať?

Majú s tým obrovský problém, hoci česť výnimkám. Bakalárska práca v treťom ročníku je pre mnohých študentov prvým väčším odborným textom. Samozrejme, písali už seminárne práce, ale bakalárska práca je pre nich prvá veľká záťaž.

Zvyčajne sa zdráhajú do textu vložiť vlastnú myšlienku. Potom len vrstvia citáty a parafrázy odborníkov pekne za sebou, ale vlastná reflexia získaných poznatkov je minimálna. Na našej katedre takéto práce vnímame ako menej kvalitné. Oceníme síce to, že študent našiel relevantné zdroje k téme, ale paradoxne už s nimi nevie ďalej pracovať.

Vyspelosť študenta spočíva aj v tom, že dokáže text podať vlastnými slovami a na primeranej odbornej úrovni. Na primeranej odbornej úrovni zdôrazňujem preto, lebo sa stretávame aj s takými situáciami, keď sa študent adekvátne vyjadriť skrátka nedokáže.

Práca je potom nekonzistentná, štylisticky nevyvážená, čo vidieť najmä vtedy, keď sa strieda vlastný text autora s prevzatými cudzími myšlienkami.

Zložité súvetia s termínmi sa totiž striedajú s neprimeraným komentárom, pozostávajúcim z holých, úsečných viet, nedokončených myšlienok, často aj bez vhodnej spájacej vety, ktorá by jednotlivé časti prepojila.