13.11.2017, 00:29

Päť kruhov nestačí. Treba robiť viac

Ako sa mu podarilo zmeniť Slovenský olympijský výbor rok po tom, čo bol zvolený do funkcie jeho prezidenta, prezradí šéf hnutia, Anton Siekel.

Anton Siekel
Zdroj: Peter Mayer
Zo Slovenského olympijského výboru chce vytvoriť rešpektovanú inštitúciu nápomocnú všetkým športom. Ako sa nám to darí rok po zvolení do funkcie prezidenta, prezradí šéf SOV Anton Siekel.
Už je to takmer rok, čo ste prezidentom Slovenského olympijského výboru. Posunuli ste hnutie za ten čas tam, kde ste si predsavzali?
Ťažké je hodnotiť štvorročné obdobie po prvom roku. Niektoré veci ma príjemne prekvapili a sme v nich ďalej, ako som predpokladal. V ďalších by som bol radšej, ak by sa nám podarilo viac. Jednoduchá odpoveď na to nie je. 
V ktorej ste teda ďalej, ako ste predpokladali?
Napríklad pri etablovaní Slovenského olympijského výboru ako rešpektovaného partnera pre príslušné štátne orgány, s ktorými sme aj začali veľmi úzko spolupracovať. Zástupcovia SOV sú členmi viacerých pracovných skupín, ktoré zriadila sekcia starostlivosti o šport, ale aj rady ministra pre šport. Veľmi úzko komunikujeme aj s Národným športovým centrom, Slovenskou asociáciou univerzitného športu, ZMOS alebo s Klubom 500. Všade tam sa snažíme otvárať témy súvisiace so športom. Som tiež rád, že v rámci vnútornej štruktúry SOV sa nám podarilo dostať dobrých ľudí do tímu.
Takže prevláda spokojnosť?
Ja mám asi vo svojej povahe večnú nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami. Platí, že vždy by sme mohli spraviť veci lepšie alebo rýchlejšie. Na druhej strane si uvedomujem, že občas nezaškodí viac trpezlivosti. Bol som na viacerých stretnutiach, kde sa rozhodovalo, či napríklad uzatvoríme partnerstvo tento rok za nižší objem. Alebo či najprv ukážem trhu, že sme schopní partneri s dobrým produktom. A o rok môže mať to partnerstvo vyššiu hodnotu ako teraz.
Speňaženie olympijskej značky teda trvá dlhšie, ako ste predpokladali?
Vždy som hovoril, že olympijské kruhy sú najznámejšou a všeobecne rešpektovanou značkou na svete. Ale len samotné logo zďaleka nestačí.
Prečo?
Lebo každý ten partner chce k tomu niečo osobné, niečo navyše. Je naivné myslieť si, že niekam prídete s tým, že vám ponúkame päť kruhov a pod tým nápis SOV. Potenciálni partneri sa nás pýtajú, aké projekty robíme, aké rozbiehame, aká je naša poznateľnosť na trhu, čo sa nám podarilo a aký máme dlhodobý plán. Až keď sa protistrana stotožní s tým, čo a ako robíme, vtedy prichádza rokovanie o tom, ako dlho chceme spolupracovať a v akom objeme. 
Nemáte v tomto ohľade ťažšiu pozíciu oproti športovým zväzom, ktoré majú svoje ligové súťaže či medzinárodné zápasy?
To je ďalšia výzva. Dať verejnosti vedieť, čo všetko sa na Slovenskom olympijskom výbore robí a robilo aj v minulosti, ale sa o tom málo rozpráva. Napríklad v rámci oddelenia rozvoja olympizmu máme úžasné projekty a celoročné programy, máme aj veľmi hodnotnú publikačnú a edičnú činnosť a čoraz viac pomáhame športovcom, osobitne mladým. 
Chystáte aj nejaký nový projekt, aby sa olympizmus dostal do povedomia verejnosti?
Pripravujeme takzvanú Road show – je to projekt, s ktorým chceme prísť bližšie k mladým ľuďom do škôl a priamo v ich mestách predstavovať zábavnou formou šport i našich bývalých úspešných športovcov, ale aj súčasné športové vzory, ktoré môžu motivovať mladých ľudí k športu. Nedávno sme napríklad predstavili Juniorský olympijský tím. Chceme sa viac venovať aj otázkam podpory mládeže. Veľa práce nás čaká aj v tom, ako prezentovať SOV počas roka. A nielen počas OH a ZOH, ktoré, pochopiteľne, ľudí zaujímajú najviac. 
Jednoducho povedané, na to, aby ste prilákali sponzorov k SOV, sa nestačí sústrediť len na dve najväčšie podujatia, na ktorých sa zúčastňuje.
Samozrejme. Keď som prišiel do Slovenského olympijského výboru, všetko fungovalo. A fungovalo by to úplne rovnako, aj keby sme sa nepúšťali do nových projektov. A nikto by mi to ani nemohol vyčítať. Ale tým, že otvárame témy ako zastrešenie športovej sféry pod SOV, nové podujatia, podporu mládeže a otázky zmeny legislatívy, je to náročnejšie na čas, energiu aj na ľudské zdroje.
Kým v biznise ste boli zvyknutý na jednoduché a rýchle procesy, v SOV sa musíte podriadiť rôznym pravidlám financovania. Nemali ste s tým problém?
V tomto je mi veľkou oporou tím na ekonomickom oddelení SOV, ktorý má naozaj tie procesy v krvi. Netajím, že som zvyknutý prijať a realizovať rozhodnutia oveľa rýchlejšie. Na druhej strane, je prvoradé dodržiavať všetko, čo nám ukladajú Zákon o športe aj ďalšie právne predpisy. 
Už o necelé tri mesiace sa začínajú zimné olympijské hry v Pjongčangu. V akom štádiu príprav sa dnes nachádzate?
Ako som s uznaním hovoril o práci ekonomického oddelenia či oddelenia rozvoja olympizmu, tak by som si vyčítal, ak by som v súvislosti s olympiádou nespomenul prácu športového oddelenia, ktoré vedie Roman Buček. Všetky procesy súvisiace s prípravou účasti našej výpravy majú zabehnuté a oni sú veľkou pomocou pre športové zväzy. Z ich skúseností som sa aj sám veľa naučil.
Terčom káuz a podozrení z plytvania verejných zdrojov bol v minulosti Slovenský dom. Bude sa teraz SOV podieľať na jeho prevádzke?
SOV nebude zo svojich zdrojov platiť ani cent. Úzko komunikujeme s agentúrou, ktorá si na vlastné náklady zabezpečila priestor. Zmluva medzi nami hovorí o tom, že SOV tam má právo realizovať tlačové besedy, mať priestor pre hostí a partnerov. Ale celá ekonomická časť ide mimo nás. Slovenský dom je v prvom rade prezentácia Slovenska v zahraničí – nie Slovenského olympijského výboru.
S kým ste rokovali o jeho využívaní?
Osobne som o tom rokoval s ministrami kultúry, zahraničných vecí, ale aj so zástupcami ďalších ministerstiev práve preto, aby nám dali podklady. Koncom októbra sme mali stretnutie v rezorte kultúry na tému, ako čo najlepšie prezentovať Slovensko. Rozprával som sa aj so zástupcami spoločností, ako sú Kia a Samsung. Pre nich a ich partnerov je to unikátna príležitosť, ako spoznať Slovensko. Majú možnosť vidieť našu kultúru, históriu, zvyky. Toto všetko robíme v koordinácii s obstarávateľom Slovenského domu.
Zažijete prvú olympiádu v pozícii prezidenta SOV. Aké sú vaše športové očakávania, koľko medailí vás poteší?
Tradičná otázka, ktorej sa chcem pravidelne vyhnúť, ako sa dá. Ale chápem, že s blížiacim sa časom bude aktuálnejšia. Máme viaceré horúce želiezka. Pevne verím, že Veronika Velez-Zuzulová bude zdravotne fit a urobí všetko pre to, aby na olympiáde dosiahla čo najlepší výsledok a potvrdila oprávnenosť medailových ambícií. Ja jej to želám z celého srdca a som si istý, že všetci jej budeme silno držať palce. 
A kto ďalší?
Petra Vlhová je výborne pripravená. Je to víťazný typ pretekárky, ktorá má najvyššie ambície. Nasťa Kuzminová sa na vrchol sezóny vie pripraviť veľmi zodpovedne. Verím, že bude nabudená na víťazstvo aj do tretice v Pjongčangu. Všetko musí do seba zapadnúť, dobrá forma aj byť zdravotne fit. A, samozrejme, nedá mi nespomenúť hokejistov. Všetkých by nás potešilo, ak by na olympiáde prekvapili.
Vy máte aj vďaka biznisu blízko k zámorskej NHL. Nemrzí vás o to viac, že tí najlepší hokejisti sveta budú v Pjongčangu chýbať?
Nechcel som do poslednej chvíle veriť, že obchodné záujmy zvíťazia nad športom. Je mi z toho smutno, myslím si, že je to na škodu hokejového turnaja. Beriem to však ako fakt. Teraz sa skôr pozerám, aké tímy dokážu jednotlivé reprezentácie zložiť. Hokejový turnaj bude síce ochudobnený o hviezdy NHL, ale športové zápolenie to dokáže nahradiť. 
Fandiť Slovensku budete nielen vy, ale asi aj fanúšikovia rovnako, aj keď v tíme nebudú hráči ako Chára, Hossa či Gáborík?
Mal som možnosť rozprávať sa s trénermi aj majiteľmi klubov v NHL o tom, ako skladajú mužstvo. Aj podceňované mužstvá dokázali veľké veci a viackrát tímy plné hviezd zlyhali. Správne nastavená chémia v mužstve dokáže divy. 
V minulých rokoch olympijský výbor najmä marketingovo ťažil zo slovenských hokejových hviezd. Neodradila ich neúčasť sponzorov?
Nie je to len o chýbajúcich hráčoch NHL. Naposledy Soči, predtým Vancouver – jedno relatívne blízko, druhé turisticky obľúbené mesto. Teraz je to Južná Kórea, vnímaná ako riziková oblasť. Niektorí fanúšikovia i partneri možno trochu váhajú. Ale kto má rád šport a má možnosť ísť, tak na olympiádu pôjde. A kto nie, tak bude fandiť pred televízorom. Šport nám ostal ako jedna z mála prirodzených aktivít, ktorá dokáže spojiť naprieč pohlaviami, politickým zameraním či napriek sociálnym rozdielom. Keď športovec dosiahne úspech, tak sa drvivá väčšina ľudí teší. Verím, že sa to prejaví aj na olympijských hrách. 
Po voľbách ste predostreli myšlienku, že z SOV by sa mala stať strešná organizácia celého športu. Ste ňou aj pre najväčšie zväzy, futbalový a hokejový?
Témou sa to stalo po tom, ako som dostal vo voľbách veľkú dôveru od všetkých zväzov. Zdôrazňoval som, že utvorenie strešnej organizácie nie je akousi osobnou ambíciou prezidenta SOV. Najskôr som ju predstavil výkonnému výboru, ktorý sa s ňou stotožnil, a neskôr aj na valnom zhromaždení. A komunikoval som o nej so všetkými zväzmi – s futbalovým a hokejovým.
A máte teda ich podporu?
Niektoré zväzy sa s touto myšlienkou stotožnili veľmi rýchlo. Vytvorenie strešnej organizácie je proces, ktorý sa nedá urýchliť, ale treba s ním čo najskôr začať. Aj preto je rok 2018 pre nás veľmi dôležitý, lebo by sme mali utvoriť jej základný pilier. Často komunikujem s prezidentmi športových zväzov a veľmi pozorne vnímam ich názory a postrehy k tejto veci. Samozrejme, vždy rešpektujem právo každého prezidenta zväzu riešiť svoje interné otázky smerom k verejnosti či rezortom samostatne. Toto právom nemôžem nikomu odňať. 
Tak prečo bude jedna strešná organizácia výhodou?
Lebo v principiálnych a legislatívnych otázkach súvisiacich so športom bude mať športové hnutie jeden hlas a strecha bude zastupovať názor celého športového hnutia. Je to výhodnejšie ako individuálne presadzovanie jednotlivých návrhov. Zatiaľ som sa zo strany žiadneho športového zväzu nestretol s výhradou k tejto ambícii. Práve naopak – cítim silnú podporu. 
Čiže by sa dalo predísť takým udalostiam, akou bola vlaňajšia novela zákona o športe, ktorá garantovala futbalu 17 percent a hokeju 13 percent zo všetkých zdrojov určených pre národné športové zväzy?
Je to jeden z dobrých príkladov, ako do budúcnosti riešiť veci iným spôsobom. Budem sa snažiť a robiť všetko pre to, aby boli vo výkonnom výbore novej strešnej organizácie zástupcovia futbalu aj hokeja. To by mal byť logický krok. 
Jej dôležitosť môže vzrásť aj s príchodom vznikajúceho fondu na podporu športu. Budete mať vplyv na rozdeľovanie príjmov z tohto fondu?
Primárne by mal ten fond slúžiť na podporu pohybových aktivít najmladších ročníkov základných škôl. Nie na podporu vrcholového športu, ale na to, aby sa populácia rozhýbala. SOV má zástupcov v pracovnej skupine, ktorá rokuje o tomto fonde. Zjednodušene je jeho základnou myšlienkou, aby sme rozdelili peniaze tak, aby sa deti začali viac hýbať. To sa potom prejaví aj na podpore oddielov, klubov, zväzov a nakoniec v celom športe. 
Môže spomínaný fond prispieť aj k vzniku nových športových klubov?
Samozrejme. Napríklad môže byť lepšia dostupnosť športovísk na školách, zvýši sa záujem o šport. Finančný príspevok z Fondu umožní klubom a oddielom mať viac trénerov a ak dokážu zatraktívniť svoj šport kvalitným programom, tak nie je dôvod, aby rodičia deti neprihlásili na gymnastiku, atletiku, cyklistiku. Ale podstatné je, aby sa hýbala aj mládež, ktorá dnes vysedáva pred domom na lavičke. Ale vzťah k športu sa vytvára už v úplnom detstve, na prvom stupni základnej školy, v rodinách. Keď naučíme deti hrať sa a zabávať sa športom, tak z nich vzídu aj také, ktoré neskôr nájdu uplatnenie v kluboch a vo vrcholovom športe.  
Masívnejšia podpora mládeže tu už jedno, a možno aj dve desaťročia chýba. Prečo teraz?
Vidíme, že veľká časť našich vrcholových športovcov ťažila z toho, že mala obrovskú podporu a zázemie v rodinách. Rodičia viedli svoje deti k športu, financovali ich a starali sa o ich kariéru. Je najvyšší čas zaoberať sa tým, ako umožniť športovať čo najširšej skupine obyvateľstva. A ako som uviedol – dosahy takýchto systémových opatrení sa neskôr prejavia aj v činnosti zväzov a reprezentácie. 
Vy ste vystupovali aj v úlohe mediátora pri kauze Slovenskej lyžiarskej asociácie, ktorej bol odobratý štatút národného športového zväzu. 
Asociácia už splnila podmienky, ktoré jej stanovil hlavný kontrolór športu, a je už znovu uznaným športovým zväzom. Komunikoval som to so všetkými stranami a dával som im posolstvo, že sa pozeráme hlavne na športovcov. My sme funkcionári a je našou úlohou, aby športovec – či už šesťročný alebo vrcholový – mal možnosť športovať. Náš osobný pohľad na vec je sekundárny. Kde je to potrebné, treba urobiť kompromis v záujme vyššieho cieľa. Nesmieme používať športovcov ako rukojemníkov. My sme tu kvôli nim, a nie opačne. 
Chystáte do budúcich rokov ďalšie projekty cielené na podporu masového športu?
SOV je v porovnaní s minulosťou oveľa viac aktívnejší práve aj v športe pre všetkých, vo voľnočasovom a v rekreačnom športe. Nevidíme svoju úlohu iba v príprave účasti výpravy na zimnej či letnej olympiáde a marketingovom predaji tých najznámejších športovcov. Chceme aj dostať olympijské myšlienky k tej mladšej generácii. A radi by sme pomohli obnove činnosti Slovenskej asociácie olympionikov, ktorá bola dlhý čas neaktívna. Chceme viac pracovať s bývalými olympionikmi. 
Akou formou?
Ukázať celý príbeh od najstaršieho olympionika, ktorý už skončil športovú činnosť, cez aktívneho športovca až po mladého začínajúceho. Jeho snom je byť raz taký úspešný, ako sú jeho súčasné vzory. Chceme aj komunikovať verejnosti, že ten cyklus je nekonečný a aj staršie tváre si zasluhujú náš rešpekt, úctu a poďakovanie. To, na čo sa tešíme a čo nachádzame v novinách, sú úspešní športovci. Ale SOV chce viac pokryť aj iné aktivity. Táto ambícia je oprávnená aj preto, lebo sa nám dobre a efektívne komunikuje so zástupcami rezortu školstva, s Národným športovým centrom aj s asociáciou univerzitného športu. Nachádzame spoločné tézy, ktoré vieme realizovať. Spája nás množstvo vecí. 
Prečo by mal byť Slovenský olympijský výbor pre jednotlivé zväzy nápomocný, keď si riešia mnohé projekty vo vlastnej réžii?
Pravda je, že SOV nemá vlastnú ligovú súťaž ani oddiely. Ale naši členovia majú toľko medzinárodných podujatí a súťaží, že tam všade môžeme byť viditeľní a pre nich veľmi prospešní. Pôsobil som v Slovenskom zväze Judo a viem, čo znamená organizovať súťaž či majstrovstvá a aké úskalia a negatíva to prináša. Z pohľadu SOV sa chceme stať určitými partnermi národných športových zväzov pri organizovaní týchto súťaží. 
Takto sa snažíte vytiahnuť športovcov v novom projekte Juniorského olympijského tímu.
Jeho cieľom je, aby aj verejnosť mala záujem o mladé tváre. Tie možno ešte teraz nepozná, ale o pár rokov si ich možno spojí práve s ich začiatkami v Juniorskom olympijskom tíme. 
Naznačovali ste, že nemáte ambíciu byť prezidentom SOV povedzme desaťročie. Zmenilo sa to?
Nikto nie je prilepený na stoličku, ktorá mu bola prepožičaná. SOV nie je súkromná firma. Ak by som chcel na nej zotrvať ďalej, musel by som priniesť niečo, čo osloví jednotlivých členov, s čím sa stotožnia. A musím vyhrať ďalší súboj názorov a myšlienok. Ja mám mandát na štyri roky a tomu sa naplno venujem. A voľby budú indikátorom toho, či som to robil dobre alebo zle. A ak by som tú dôveru stratil, nemám problém odísť aj skôr. 
Aký významný poznatok ste nadobudli za ten rok, čo ste na čele hnutia?
Veľmi veľa som sa naučil. A zistil som, že hlavne v zahraničí má SOV výborné meno ako seriózny a rešpektovaný partner, vážia si nás ako síce malú krajinu, ale rešpektovaného člena medzinárodného olympijského hnutia. Do všetkých inštitúcií olympijského hnutia máme naplno otvorené dvere. Je veľmi dobrý pocit, keď človek prichádza z malej krajiny a veľkí partneri si s ním s uznaním sadajú k jednému stolu. 
Asi významne k tomu prispieva aj členka MOV a úspešná strelkyňa Danka Barteková. 
Určite áno. Jedna z ďalších ambícií SOV je dostať viac našich ľudí do medzinárodných štruktúr. Následne by sme prostredníctvom nich získali lepší prístup k rozličným rozvojovým programom. Ale takto získané medzinárodné skúsenosti vieme lepšie využívať aj na domácej pôde. 
 
Čo vás najviac pri práci v SOV potešilo?
Asi, že sa podarilo pripraviť a realizovať projekt Juniorského olympijského tímu a že SOV má dnes otvorené dvere pre všetkých – zástupcov zväzov aj športovcov. Vlastne pre každého, kto má záujem pomôcť slovenskému športu, ale možno aj sám potrebuje v niečom poradiť alebo pomôcť. Vnímam to tak, že dôvera v SOV výrazne narastá a za tých dvanásť mesiacov sa darí napĺňať to, prečo som sa o túto funkciu uchádzal. 
Kto je Anton Siekel
Podnikať začal v 90. rokoch, keď spolu s Mariom Hoffmannom a Braňom Prieložným založili finančnú skupinu Istrokapitál, ktorá sa zaoberala obchodom s akciami z kupónovej privatizácie. Cez niekoľko firiem pôsobí v hotelovom, developerskom aj športovom biznise v Ázii, Kanade a Česku. Je predsedom Dozornej rady Kúpeľov Dudince či akcionárom kanadskej spoločnosti The Sports Corporation, ktorá zastupuje desiatky hviezd hokejovej NHL. Je čestným prezidentom Slovenského zväzu Judo a honorárny konzul Kolumbie. Od júna 2014 bol predsedom nadácie Slovenského olympijského výboru a v novembri 2016 sa stal prezidentom Slovenského olympijského výboru.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.