Pred mesiacom zažiaril na olympiáde v Soči, keď v superkombinácii skončil piaty a v slalome šiesty. Adam Žampa sa tak v priebehu pár dní stal novou hviezdou slovenského športu. Úspech v Soči mu má zaručiť aj nových sponzorov.
Pred mesiacom ste sa z ničoho nič stali novou slovenskou športovou hviezdou. Získali ste si úspechom na olympiáde v Soči kredit u súperov?
Je to tak, že súperi si ma všímajú viac a vnímali ma aj počas pretekov Svetového pohára. Ale nielen súperi, aj ľudia na Slovensku ma spoznali. Je o mňa záujem a je pre mňa dôležité, že sa hlásia aj sponzori, ktorú chcú so mnou spolupracovať.
Na druhej strane ste pod väčším tlakom a od olympiády ste výrazný úspech nedosiahli.
Myslím si, že nie som pod veľkým tlakom. Ja lyžovanie robím v prvom rade preto, že ma to baví. A som rád, keď ma ľudia podporujú a fandia mi. Budem robiť vždy všetko preto, aby som bol čo najlepší a verím že to pôjde, ak človek tomu všetko obetuje.
Naštartoval vás olympijský úspech v tom, že už nie ste len jeden zo sto lyžiarov, ale patríte medzi elitu?
Určite ma to nakoplo, pretože som si potvrdil, že keď človek maká a keď ide naplno tak sa môže porovnávať s najlepšími na svete. Dúfam, že to potvrdím aj v nasledujúcom období. Teraz ma ešte čakajú majstrovstvá Slovenska, preteky v Česku a v Rusku a je koniec sezóny. Nad novou sezónou ešte nepremýšľam.
Slovenské lyžovanie bolo veľa rokov len Veronika Zuzulová. Teraz máme aj Adama Žampu. Máte tu vytvorené podmienky nato, aby ste sa mohli rovnať najlepším lyžiarom sveta?
Aj vo svojom videu poukazujem nato, že sa to v našich podmienkach dá robiť.
Otázne je, či sa to dá robiť na najvyššej úrovni.
Samozrejme, to je pravda. Je to ďaleko náročnejšie, drahšie a musíte sa veľa obetovať. Môj tím, v ktorom je aj môj brat Andreas, nie je na takej profesionálnej úrovni ako iné tímy. Ale po výsledkoch na olympiáde môžem mať profesionalnejší tím a aj podmienkami sa môžeme priblížiť.
Doteraz ste boli neznámy. Aké ste mali podmienky?
Doteraz to bolo tak, že najviac ma podporovali rodičia cez rodinnú firmu, obetovali tomu všetko, aby som mohol aj s bratmi lyžovať. Od minulej sezóny mám okrem toho ako sponzora rakúsku pekáreň, nejaké peniaze mám od priateľov. Ale je to výsledok hlavne rodičov a teda celej rodiny. Bez nich by som nemohol lyžovať. Tak ako veľa iných ľudí. Ja keď som bol junior, tak som nepatril medzi talenty.
Počkajte, spomínate mnoho ľudí, ale lyžiarsky zväz resp. podporu od štátu ste nespomenuli.
Čo sa týka štátu, tak som na túto sezónu dostal nejakých tritisíc eur, čo nie sú ani dve percentá výdavkov na jednu sezónu.
A lyžiarsky zväz?
Veci zo zväzom rieši za mňa otec a povedal, že ako športovec sa tomu nemám venovať. Mám sa sústrediť len na lyžovanie.
Predsa len skúste.
Poviem to takto. Vedel by som fungovať aj bez lyžiarskeho zväzu. Úplne bez problémov.
Ako to myslíte?
Ľudia zo zväzu vás prihlásia napríklad na preteky, ale to je tak všetko. Aj teraz sa chceli vykrúcať z organizácie majstrovstiev Slovenska, napokon však našťastie budú.
Elitná lyžiarka Zuzulová mala so zväzom veľké problémy ohľadom financovania, vy nie?
Trochu sa to udobrilo so zväzom, aj keď nemám od nich žiadnu finačnú podporu. Ja s mojím tímom zväz ani nepotrebujeme, pôjdeme si svojou cestou. Ale pred sezónou sme sa snažili o to, nech nám dajú aspoň pokoj.
V čom presne?
Nech mi dovolia mať vlastné oblečenie, sponzorov a iné veci. Lebo dlho to bolo tak, že ja som si našiel sponzora a potom som musel dávať zväzu desať percent z príjmov. Veď to je choré. Ujasnili sme si to a teraz mám od nich pokoj.
V iných krajinách to je ako s podporou elitných športovcov?
Zoberte si Rakúsko. Ja mám rozpočet na sezónu od štátu tritisíc eur, rakúsky tím má milión eur len na letnú prípravu. Ak by som bol Rakúšan, tak som tiež v A-tíme a bol by som niekde inde ako teraz. Je to proste neporovnateľné. Tam pretekár nerobí nič, len lyžuje a jeho jediná starosť je dosahovať úspechy. U nás je kopec vecí, ktoré musím riešiť. Ale nevyplakavám, ja si rád vybavím napríklad letenku, ubytovanie a tak. Považujem to za školu do budúcna.
Spomínali ste zvýšení záujem sponzorov po olympiáde.
Sú to prevažne rodinné firmy, ktoré majú chuť ma podporovať. Veľkého sponzora ako lyžiar na Slovensku nezoženiete, resp. veľmi ťažko. Nie sme totiž marketingovo silná krajina. Pre mňa je to skvelé, a nemyslel som si, že ma až toľko ľudí bude podporovať.
Čiže vďaka tomu sa budete môcť približovať svetovej špičke.
Rok čo rok je to lepšie. Nemôžem robiť s dvomi ľudmi, potrebujem tím, kde bude aj fyzioterapeut, asistent. Keď budem mať aspoň štyroch ľudí okolo seba, tak by to mohlo dosiahnuť profesionálnu úroveň.