Jeho ťaženie turnajom sa – ako častokrát – nezaobišlo bez rozporuplných okamihov. Pri samotnej hre na modrej scéne jeho milovanej Laver Areny však srbský fakír Novak Djokovič opäť uhranul obecenstvo aj znalcov svojím jedinečným umením. Vo finále zdolal odbojného gréckeho hrdinu Tsitsipasa 6:3, 7:6, 7:6, desiatykrát opanoval Australian Open a zaistil svojim zástancom ďalší pádny argument v debatách o tom, komu najviac pasuje označenie najlepší tenista všetkých čias.
Aj v iných športoch sa z legiend ťažko volí tá najvýraznejšia. V hokeji sa porovnáva Gretzky s Lemieuxom, Orrom, Howom či Jágrom. Odborníci na futbal sa zase môžu hádať, či je jednotkou Pelé, Maradona či Messi.
Krčmárske ani akademické zvady nemusia dospieť k jasnému rozuzleniu. Napríklad Zdeněk Žofka, bývalá juniorská hviezda, tréner a televízny komentátor, po usilovnom bádaní, úvahách a diskusiách s kapacitami tvrdí: „Vzhľadom na rozdiely medzi epochami, v ktorých rôzni velikáni pôsobili, sa jeden najlepšie vybrať nedá.“
V knihe Králi tenisových grandslamov, ktorú vydal vlani na jeseň, sa zaoberá práve touto zapeklitou otázkou, na ktorú sa ťažko hľadá odpoveď. Aj keď napríklad vážený znalec Ivan Lendl v nej vcelku jednoznačne vyhlasuje: „Vyhrá ten, ktorý získa najväčší počet grandslamových titulov.“ A iný expert John McEnroe pred časom vyniesol nasledujúci šalamúnsky súd: „Najlepším travárom bo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.