V roku 1975 sa štyria tínedžeri z Mount Temple School v Dubline stretli v malej kuchyni, aby sa dohodli, ako založia kapelu. Bicie sa do miestnosti akurát zmestili, basgitarista vôbec nevedel hrať, gitarista mal domácky vyrobenú gitaru a nikto nechcel byť spevákom.
O 30 rokov neskôr sú Bono, The Edge, Adam Clayton a Larry Mullen Jr. (bicie) stále spolu, spojení lojalitou, šialeným idealizmom a neskutočnou vierou v silu rockovej hudby, ktorá môže zmeniť svet.
Na ceste
Na dramatickej ceste, ktorá viedla z klubov v Dubline až na najväčšie štadióny sveta, predala kapela U2 viac ako 130 miliónov albumov, stála na špičkách hitparády na celom svete, zrevolucionalizovala živé koncertovanie, zapájala sa do politických kampaní a skladala hudbu, ktorá - dá sa povedať - definuje svet, v ktorom žijeme.
Od počiatočných dní punkovej anarchie v 70. rokoch, cez ďalšie desaťročie, až po superhviezdnu slávu s albumom The Joshua Tree a temnú iróniu platne Achtung Baby v 90. rokoch je tu kapela stále na svojom mieste: so svojimi textami o viere, prežití, konfliktoch, krízach či kreativite. Všetko sa nachádza v ich prvej autorskej knihe, ktorú nazvali "U2" by "U2".
Vyrozprávané s humorom a nadhľadom, samotná kapela hovorí vo svojej knihe o ceste, ktorú prešla a ktorú ešte musí prejsť. Originálne, doteraz nepublikované fotky z ich vlastných archívov dokresľujú tajný život jednej z najväčších kapiel sveta.
Trhanie zuba
Knihu uviedli do života v Londýne, na podpisovej akcii vydavateľstva Harperscollins, kde davy fanúšikov prestáli v daždi celú noc, aby sa vôbec dostali dnu. Ďalšie podpisové akcie vrátane včerajšej v New Yorku boli presne zorganizované - podpisy dostali len fanúšikovia, ktorí sa zaregistrovali na stránke kapely u2.com alebo vstupenku na autogramiádu vyhrali v súťaži.
Frontman Bono pre nme.com povedal, že spomínanie na 30-ročnú históriu ho príliš nebavilo. "Nenávidím to. Je to ako trhanie zuba. Oveľa viac ma zaujíma budúcnosť ako minulosť. Ale tento rok sme si povedali, že je čas poriadne sa nadýchnuť, prijať to, že sme kadečo zažili, zabaliť to nejako pekne a dať to von, potom môžeme ísť ďalej."
Na knihe pracovali dva roky, má viac ako 350 strán a je zložená z viac ako 150 hodín rozhovorov. Na otázku, ako to, že kapela ďalej funguje, Bono odvetil: "Touto kapelou si potvrdzujeme zmysel nášho bytia."
Z knihy "U2" by "U2"
Larry:
Kým sme sa dostali do Austrálie, boli sme na turné už dva roky a ľudia z toho začínali trocha šalieť. Všimol som si, že Adam pil viac a že bol opitý aj skoro ráno. Nikdy to však neovplyvnilo naše hranie, takže sme nezvonili na poplach.
Edge: Byť na ceste je poriadne ťažké. Byť na ceste veľmi dlho je ešte ťažšie. Je to životný štýl, ktorý vám necháva málo času na seba, ale zároveň je to celé dosť samotárske.
Adam: Bol to dosť chaotický život. Nemám to veľmi rád. Na nakrúcaní klipu v Sydney som bol úplne mimo, v žiadnom prípade som nedokázal dve hodiny stáť na pódiu.
Bono: Raz večer v Japonsku som sa vykradol zadným vchodom hotela a šli sme len tak do mesta s dvoma kamošmi. Skončili sme v byte nejakého dievčaťa, v malom tradičnom japonskom bytíku, pili sme pivo a tárali. Ľudia začali fajčiť trávu a povedali mi, že sa nemusím báť, že polícia nepríde, lebo tento dom patri jakuze, japonskej mafii. "Skvelé," pomyslel som si, "to sa teraz fakt cítim v bezpečí."
Zdroj: www.harpercollins.com