V predchádzajúcej časti románu šepkár Krištof zistil, že má silného konkurenta. Na pouličnej demonštrácii stretol svoju starú lásku Bijou, tá však oňho nejavila žiaden záujem.
Def Leppard bol v Krištofovej triede legendárnym najmä vďaka jednému svojmu nápadu. Raz si totiž prepichol líce kružidlom. Niektorí tvrdili, že to spravil zámerne, aby bol zaujímavý, iní, že to bola náhoda. Dosť na tom -- často robil takéto veci. Rana mu postupne začala utešene hnisať a líce celé navrelo. Bol na to patrične hrdý. Všetci ho chodili cez prestávky obdivovať.
Potom ho to však jedného dňa prestalo baviť a začal na nich striekať z líca biely hnis. Postupným tréningom stále zvyšoval dostrel. Mnoho úspešných zásahov mal najmä počas vyučovania a raz trafil cez celú triedu dokonca aj samotného riaditeľa školy. A to mu definitívne prinieslo nesmrteľnosť a štvorku zo správania.
Krištof si na to spomenul teraz, keď kráčal parkom, a jazva na Defovom líci svietila do diaľky ako podivná bezoká larva.
Okolo zúrila jeseň. Červené a žlté listy platanov poletovali dlhou alejou. Def Leppard sa rád do nich zahrabával, tvrdil, že je tam pekne mäkučko a teplo. Dnes s ním bola aj Medúza -- vychudnuté dievča s hlavou plnou dredov, ktoré v tomto mäkkom svetle pripomínali klbko hadov. Do Defa bola zvláštnym spôsobom zamilovaná.
Krištof ich sledoval, ako šantia na umierajúcom trávniku.
"Hej...! Poď sem!" kričal naňho Def, ktorý mal vlasy plné blata a malých kamienkov.
Krištof sa pomaly priblížil. Stál tam v elegantnom obleku takmer bez pohnutia ako jedna z Medúziných obetí. Rozpačito prešľapoval na chodníku.
"Konečne je normálna! Operovali jej tretie oko...!" rozosmial sa Def.
"Ty si opitý!" smiala sa aj Medúza.
"Hej... Som...!"
Váľali sa po zožltnutej tráve.
Krištof váhavo zvliekol sako a prehodil si ho cez plece. Chvíľu ich pozoroval. Potom sa usmial a skočil rovno do stredu veľkej kopy lístia.
Smiali sa a hádzali sa po sebe. Výskali. Plávali v žltom a okrovom mori.
"Všetci nám môžu akurát tak...!"
"Úúúúúú...!"
Návštevníci parku sa pri nich pristavovali a krútili hlavami.
"Tento deň je nekonečný! Nikdy sa neskončí!"
Krištof zrazu zosmutnel a zostal sedieť v tráve.
"Čo je? Čo sa stalo?"
Vstal a oprášil si nohavice. Ešte raz sa pozrel na prekvapeného Defa a Medúzu, a vykročil po chodníku preč.
"Héj, počkaj! Niečo si si zabudol!" kričal Def a mával nad hlavou Krištofovým sakom.
Krištof len mávol rukou. Zhlboka sa nadýchol a pohol sa ďalej na svojej nekonečnej ceste parkom.
Premiér zmizol. Náhle a nevysvetliteľne.
Nikto netušil, kam sa podel, no v poslednej dobe sa správal naozaj zvláštne.
Postával na chodbe a celé minúty pozeral von oknom ako v korunách stromov poskakujú vtáci. Počas dôležitých rozhovorov niekoľkokrát nečakane zmĺkol a začal si zaväzovať šnúrky na topánkach námorníckym uzlom. Raz o polnoci volal svojmu hovorcovi a chcel počuť jeho názor na nový karnevalový kostým. Alebo sa na dlhé hodiny zatváral v kancelárii a premýšľal nevedno o čom.
Po troch takýchto dňoch naplnených premýšľaním sa konečne vedúca jeho sekretariátu odhodlala vkročiť dnu. Bázlivo zaklopala. Najprv potichu, potom o niečo hlasnejšie. Nakoniec zabúchala päsťou, ale zvnútra sa neozýval žiaden hlas. Ba dokonca ani nijaký zvuk. Stlačila kľučku. Dvere neboli zamknuté.
Vošla teda dnu.
Prehľadala celú kanceláriu, ale objavila len vyhasnutý ohorok cigarety a otvorené okno. Premiér tam nebol. Zachvátila ju panika a začala zmätene pobiehať po miestnosti, otvárala skrine a zásuvky, vysypala na koberec smetný kôš, nahliadla pod nábytok, do tabatierky, pod klávesnicu počítača, pod koberec...
Potom však -- s prispením dvoch veľkých pohárov neriedenej whisky z príručného baru -- predsa len začala racionálne uvažovať.
Výsledkom jej úvah bolo závažné konštatovanie: Teraz, keď na krajinu upiera zrak celá Európa, ba čo viac -- celý Svet -- je záhadné zmiznutie premiéra neodpustiteľnou hanbou! Po porade s premiérovým hovorcom a asistentom zatelefonovala priamo z kancelárie Bergerovi a položila mu krátku otázku.
Vychádzala z odvážneho, ale napriek tomu správneho predpokladu, že ľuďom v tejto krajine je aj tak jedno, kto vlastne premiérom je.
Väčšina z nich to prijme ako keď počas nakrúcania amerického rodinného seriálu náhle umrie jeden z predstaviteľov. Pokiaľ jeho postavu nenechajú zmiznúť prispením nešťastnej náhody na dovolenke v Brazílii, miesto zaujme iný herec. Žiadna zo zvyšných postáv sa ani na chvíľu nepozastaví nad tým, že ten Bobby sa ale parádne zmenil! -- naopak -- život pobeží ďalej rovnakým tempom ako doteraz. Vedúca sekretariátu vedela, že tento národ televízne seriály priam zbožňuje. Preto ani trochu neriskovala.
Takže -- ako už bolo povedané -- po porade s premiérovým hovorcom a asistentom zatelefonovala priamo z kancelárie Bergerovi a položila mu krátku otázku.
Bergerova odpoveď na položenú krátku otázku bola tiež krátka. A kladná.
Zvyšok predstavoval už iba formalitu.
Všetko naozaj išlo ďalej rovnakým tempom, zmenila sa len jedna jediná vec: Každý večer hlavnému spravodajstvu nápadnejšie či menej nápadne dominoval Berger. Diskrétne sa mihali zábery, ako odhaľuje fontánu v hlavnom meste, slávnostne otvára luxusné obchodné centrum, presýpa cez prsty zlaté zrnká pšenice na pozadí kombajnov v obilnom poli, osobne usvedčuje ťažkých zločincov, víta novorodencov do života, strihá pásky a pokladá základné kamene, predsedá výborom, píše list pozostalým po obetiach Veľkého vykoľajenia -- a to všetko zo zadného sedadla svojej limuzíny. Popritom sa priateľsky a skromne usmieva vo svetlách reflektorov. A sype zo seba smelé slová, vždy príhodné na tú-ktorú príležitosť. Múdre bonmoty, ktoré potvrdzujú jeho nekonečný rozhľad a duchaplnosť.
"Hovadiny! Úplné hovadiny! Ale za to nemôže náš pán premiér, to je dobrý chlap!" rozhorčoval sa na schodisku Krištofovho domu opitý hlas.
"Však aj tým pochlebovačom povedal, že ho v televízii nemajú toľko chváliť, lebo potom sa zo správ nič nedozvie. Čítal som to v novinách! Berger je dobrý a múdry chlap! Za to môžu tí hajzli okolo neho! Nemôže predsa na všetko dozerať sám! A tí hajzli naobjednávali aj kadejaké hlúposti, na ktoré sa len mrhajú peniaze! Veď si na nich raz pán Berger posvieti a potom uvidíme!"
ZAJTRA V HN
V nasledujúcom pokračovaní príbehu sa Krištof zúčastní na dramatickom súboji na život a na smrť.
Archív predchádzajúcich častí románu nájdete na www.hnonline.sk