Slávnostná premiéra filmu Zuzany Liovej Dom sa odohrala v prvú festivalovú sobotu večer pred vypredaným festivalovým kinom Colosseum. Reakcie boli pozitívne. Generačný konflikt vo filme bol pre divákov veľmi aktuálny a odmenili ho veľkým potleskom. V rovnaký deň sa však uskutočnila aj premiéra filmu českej režisérky Eriky Hníkovej Nesvatbov v kine Dephi. Toto kino je materskou scénou festivalovej sekcie Medzinárodné fórum mladého filmu, v ktorej premietali oba spomínané filmy. Tu sa rodil aj úspech fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, ktorý tu ešte ako neznámy režisér pri diskusii s divákmi rozhadzoval do publika fľaše piva.
Nesvatbov sa odohráva v slovenskej dedine Zemplínske Hámre a zapôsobil na divákov doslova elektrizujúcim dojmom. "Starosta, ktorý chce ženiť a vydávať ľudí, stavať zjazdovky a je bývalý vojak, vyzerá ako James Dean, tak to tu ešte nebolo," povedala po predstavení jedna z diváčok. Nesvatbov považuje za jeden z najlepších dokumentov, ktoré kedy videla. Oba filmy premietali ešte v nedeľu na ďalších festivalových scénach. Možno sú pre niektorých divákov tieto filmy o súčasnom Slovensku zaujímavejšie než návšteva Madonny alebo nemeckého prezidenta Christiana Wulffa. Ten so svojou pani Bettinou a v sprievode riaditeľa festivalu Dietera Kosslicka navštívil v sobotu večer festival, aby "podporil filmy a kino".
Uvedenými dvoma filmami sa ale slovenská prítomnosť v Berlíne nekončí. Bratislava hrá dôležitú úlohu tiež v rakúskom filme Folge mir (Nasleduj ma) v réžii Johannesa Hammela, Švajčiara žijúceho vi Viedni. Film bol uvedený rovnako v sekcii Forum. Čiernobiely cinemascope film rozpráva o rozpade štvorčlennej rodiny pochádzajúcej zo švajčiarskeho Bazileja. Otec má záchvaty zúrivosti a matka trpí halucináciami. Mladšieho syna Pia zmlátia za to, že špatne nasleduje Boha. Väčšina filmu sa odohráva v depresívne natočených a hrdzavejúcich exteriéroch bratislavského prístavu. Je kuriózne, keď pred divákmi, ktorí sú v tom, že vidia Rýn, plávajú neustále slovenské remorkéry. Nie je totiž isté, či tu hrá Bratislava rolu Bazileja s Rýnom alebo či to je Viedeň. Podobné nejasnosti sú pre tento experimentálny film typické. Podobne anachronický obraz Slovenska sa nedávno objavil vo filme Modra kanadskej režisérky Ingrid Veninger. Stálo by za to, keby slovenské ministerstvo kultúry upozornilo západoeurópskych producentov, že Bratislava je moderné mesto, ktoré ide s dobou. Radovan Holub, filmový publicista