Helen Fielding (na snímke), britská autorka populárneho Denníka Bridget Jonesovej, dáva prednosť šťastnému koncu. "Ľudia čítajú pre potešenie," hovorí autorka, ktorá prišla na pražskú autogramiádu tretej časti. Pred osemnástimi rokmi sa totiž trafila do fenoménu slobodných žien po tridsiatke. Úspešnú knihu nasledoval ešte úspešnejší film s Renée Zellweger a druhý diel po troch rokoch. Na tretiu knihu však museli čitatelia čakať štrnásť rokov. Kniha Bridget Jonesová: Zbláznená do chlapa vyšla aj u nás.
Svoju prvú knihu Celebrity pre Afriku ste napísali dva roky pred Bridget Jonesovou, nemrzí vás, že trochu zapadla?
Vždy keď vyjde nová Bridget Jonesová, feministky volajú, že je hlúpa. Odpovedám im, že moja prvá kniha sa odohrávala v utečeneckom tábore a že si ju nikto nekupoval. Je to vtipné.
O čom presne bola?
Je to satira o snahách celebrít pomáhať tretiemu svetu. Rozpráva o tom, ako sú na sebe slávni a hladujúci závislí. Rada píšem o protipóloch, o svetle a tme, komédii a tragédii. Aj nová kniha o Bridget Jonesovej má v sebe oboje.
Oproti Bridget Jonesovej je to ale úplne iná téma. Menili ste žáner z komerčných dôvodov?
Nie, to bola náhoda. Moja druhá kniha mala byť o kultúrnych rozdieloch Karibiku, satirický pohľad na turizmus. Bola to veľmi vážna téma, mala som ju výborne pripravenú a strávila som na tom veľa času. A v tej dobe som písala o Bridget Jonesovej len stĺpček do novín. Nič som od toho nečakala, ani knihu, ani úspech. Potom sa to ale nejako zlomilo.
Ako známa spisovateľka teraz môžete písať takmer o čomkoľvek.
To je asi pravda, ale rovnako si myslím, že si skôr námety vyberajú vás. Iba ak by ste sa stali cynikom a vydávali knihu každý rok. Takto som to robiť nechcela, a aj preto som s novou Bridget čakala tak dlho.
Vráťme sa teda k Bridget Jonesovej. Stala sa vzorom pre jednu generáciu žien - písali ste ju, aby ste im dodali guráž?
Nie, proste som nemala peniaze a ponúkli mi stĺpček v novinách. Písala som anonymne a čakala, že to po šiestich týždňoch zastavia, pretože je to hlúpe a Independent je seriózny denník. Bolo to úplné prekvapenie. Pre všetkých, myslím. Teraz to vyzerá, že Bridget Jonesová je taká ministerka pre ženy, ale tak to nebolo zamýšľané. Je však povzbudzujúce, že sa s ňou toľko žien identifikuje. Ukazuje to, že sú normálne, láskavé, ľudské a nevyzerajú ako modelky v časopisoch. To ale nebol môj zámer, proste sa to samo stalo.
Keď ste vymýšľali povahové vlastnosti Bridget Jonesovej, inšpiroval vás niekto z vášho okolia?
Je vytvorená trochu zo mňa, trochu z mojich priateľov. Stále si zapisujem príbehy, čo sa dejú okolo mňa. Vždy sa pýtam, či to môžem použiť, a zistila som, že ľuďom nevadí, keď sa objavia v knihách.
Prvý Denník Bridget Jonesovej končí happy endom, na rozdiel od života mnohých žien, ktoré v ňom našli inšpiráciu. Nemôže to pre nich byť o to viac frustrujúce?
Pointa toho happy endu tkvie v tom, že príbeh proste musíte niekde ukončiť. Všetci máme v živote momenty, ktoré by boli v prípade konca knihy happy endom. Ľudia čítajú knihy pre potešenie, takže Bridget musí končiť happy endom. Môžem zastaviť príbeh kdekoľvek, ale dávam vo svojich knihách prednosť šťastnému koncu.
Sú dnešné tridsiatničky iné ako tie v deväťdesiatych rokoch?
Ani ja nie som ministerka pre ženy, takže nemôžem súdiť. Ale podľa tých, ktoré som stretla, sú dnes sebavedomejšie, už medzi nimi nenájdeme tú tragickú postavu starej panny z Dickensových nádejných vyhliadok. Po tridsiatke je to pre ženy stále ťažké obdobie, väčšinou sa rozhodujú, či budú mať deti alebo nie.
Je Bridget z novej knihy opäť vzorom pre tú istú generáciu?
Neviem, proste len reflektuje to, čo vidím okolo seba. Keď som bola mladšia, tak som si hovorila: Bože, keď budem mať päťdesiat, tak budem mať šedivé vlasy a budem sedieť v hojdacom kresle. Ale dnes vidím, ako päťdesiatničky robia stále rovnaké veci, nosia rovnaké oblečenie, stále randia a stále sa dostávajú do nejakých zmätkov. Sú proste vnútri stále rovnaké. Celý koncept toho, čo by mala žena v akom veku robiť, našťastie mizne. Sú to hnusné stereotypy. Keď vyjde v novinách fotka nejakej ženy, stále sa spomína jej vek, ako by sa predávali podľa dátumu narodenia. To sa u mužov nedeje. Rozdeľovať ženy podľa veku nie je v poriadku. Pozrite sa napokon na obálku novej knihy o Bridget, modelka na fotke má päťdesiatšesť.
Bridget Jonesová je v tretej knihe stále rovnako bláznivá ako pred takmer dvadsiatimi rokmi, zostarne vôbec niekedy?
Nemyslím. Ľudia sa vo svojej podstate nemenia, iba ak by rezignovali na život. Bridget zostáva svoja, je živá a skúma možnosti života.
Čítajú vaše knihy aj muži?
Pokiaľ ide o mužov, pri prvom diele to boli hlavne gayovia. Tretia kniha ale láka rôzne publikum. Neviem, čím to je, možno je viac o živote všeobecne. Ale možno za to môžu čítačky, kde si môžu všetci čítať, bez toho aby si niekto všimol, čo to vlastne je.
Vznikne aj tretí film?
Niekedy určite. Je to však komplikované a určite to chvíľu potrvá.
Tomáš Šťástka, idnes.cz
StoryEditor